3 Abram padol na tvár a Boh mu povedal: 4 „Hľa, moja zmluva s tebou. Budeš otcom mnohých národov 5 a už sa nebudeš volať Abram; budeš sa volať Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov. 6 Dám sa ti rozrásť prenáramne, urobím z teba národy, aj králi z teba vzídu. 7 A uzavriem zmluvu medzi mnou a tebou i medzi tvojím potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach, zmluvu večnú, že budem Bohom tvojím i tvojho potomstva po tebe. 8 Tebe a tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako cudzinec; celú zem Kanaán do večného vlastníctva a budem ich Bohom.“ 9 Potom Boh povedal Abrahámovi: „Ale aj ty zachováš moju zmluvu, aj tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach.“
Gn 17,3–9
Dieťaťu dávajú meno jeho rodičia. Toto meno zostáva väčšinou počas celého života rovnaké. Výnimka je sobáš, aj keď tu ide skôr o priezvisko. V našich kruhoch poznáme ešte rehoľné meno, ktoré sa buď dáva alebo vyberá. Falošné identity tu nepotrebujeme spomínať. Ale s premenovaním osôb sa stretávame aj v Biblii, a dokonca hneď v knihe Genezis. V rozprávaní o patriarchoch dostáva nové meno Abram (Abrahám), jeho vnuk Jakub (Izrael), a aj Jozef (Sáfenat Panéach). Prvým dvom ho dáva Boh; Jozefovi ho vybral faraón. Vidíme, že tu nie spomenutý Izák, ktorého meno pochádza priamo od Boha.
Prečo Pán Boh dáva niektorým ľuďom nové meno? Vieme, že v Biblii je meno spojené s osobou, s jej úlohou, významom, či charakterom. Charakter ilustruje prorok Jeremiáš, ktorý je nevinne zbičovaný a uväznený kvôli svojmu prorockému účinkovaniu bezohľadným dozorcom s menom Pašchur. Po prepustení Jeremiáš tomuto mužovi prorokuje: „Jahve ťa už nevolá Pašchur, ale Magor Missabib – Hrôza navôkol“ (Jer 20,3). Myslím, že ani laici v hebrejčine nepotrebujú komentár k prvej časti nového mena.
Meno Abram (a o pár veršov ďalej aj Sarai) sa v dnešnom liturgickom čítaní mení iba minimálne. V podstate sa tam pridáva navyše len jedna slabika. Z Abrama sa má stať Abrahám. Veľmi zjednodušene môžeme povedať, že Pán Boh chce, aby sa Abram trošičku zmenil. Má už svoje roky, aj nejaké skúsenosti s Bohom. Dostal prisľúbenia vlastnej krajiny, hojného potomstva aj zmluvy s Pánom. Ale čosi sa čaká aj od neho.
Možno napríklad iba to, aby nepadal na tvár, ako je to opísané v úvode nášho čítania (17,3), keď Boh od neho pred pár sekundami žiadal: „chodievaj predo mnou“ (17,1). Tak by mohol vidieť, čo mu Boh chce ukázať: „Hľa, moja zmluva s tebou.“ (17,2). Zmluva je v tomto prípade obriezka, a Abrahám ju hneď v ten deň splní (17,23).
Nech sa nám dnes darí napĺňať význam nášho mena kresťan.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Timothy – Nohy jeleníc
Literatúra: Cotter, D. W. Genesis. The Liturgical Press : Collegeville, 2003.
