Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“ Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo, zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“
(Lk 3,15-16.21-22)
Ľud žil v očakávaní odpovede na otázku kedy príde záchranca, kedy príde zmeniť ich situáciu, dať novú nádej, otvoriť nové horizonty. Život v očakávaní je pre Lukášovo evanjelium typickou črtou. Ľuďmi očakávania sú Simeon i Anna a okolo nich všetci, ktorí očakávali vykúpenie Jeruzalema. Simeon je výslovne charakterizovaný ako ten, ktorý čaká (prosdechomenos): „V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom.“ (Lk 2,25). Anna nie je síce výslovne označená ako čakajúca, ale uvádza sa ako tá, ktorá patrí do skupiny tých, čo očakávali vykúpenie Izraela: „Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.“ (Lk 2,38). Títo dvaja starí ľudia, ktorí očakávali záchranu a potešenie Jeruzalema, dostali odpoveď v podobe stretnutia s maličkým Mesiášom.
Ďalšia generácia ľudí, čakajúcich potešenia Izraela o takmer 30 rokov neskôr musela prejsť tiež svojou skúškou. A podobne ako Simeona a Annu Boží Duch privádzal do jeruzalemského chrámu a tam ich napĺňal, tak podobne sú ľudia očakávania priťahovaní k Jordánu, kde Ján krstí. Táto tajomná príťažlivosť Ján Krstiteľa bola pre nich podkladom k presvedčeniu, že Ján je tým, na koho čakajú. Jeho očisťujúci obrad ponorenia do vôd Jordánu, ktorý pripomína vstup do zasľúbenej zeme i očistenie od hriechu, poukazuje na príčinu chýbajúceho potešenia a potrebu záchrany. Tou príčinou je hriech. Jánovo napomínanie je o pokání. Ján krstom v Jordáne vracia ľuďom pokoj, únik pred Božím hnevom, požehnanie. Ján Krstiteľ sa preto stáva neoficiálnym kandidátom na Mesiáša.
Jánova odpoveď na nevyslovenú, ale nástojčivú otázku či je Mesiáš prekonáva všetky očakávania. Prekvapuje. Ján Krstiteľ síce sám vyznáva že nie je Mesiášom, ale jedným dychom uvádza pravého Mesiáša, ktorý bude ponárať a očisťovať nie vo vode, ale v ohnivom Duchu Svätom. Tento Duch zostupuje na Ježiša pri jeho ponorení do vody Jordána a prehlasuje o ňom: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“. Presne to, čo ústami proroka Nátana Boh predpovedal Dávidovi o jeho pomazanom (mašiách) potomkovi: „Ja mu budem otcom a on mi bude synom.“ (2 Sam 7,14). Pri ponorení Ježiša vo vode Jordána nebol teda očistený Ježiš od hriechov, ako to bolo v prípade ostatných, ale bolo prekvapivo očistené očakávanie ľudí, ktorí prichádzali k Jánovi Krstiteľovi robiť pokánie. Otvorilo sa nebo.
© Štefan Novotný 10.1.2013
