Synovia Izraela (2) prišli na Sinajskú púšť a tam sa utáborili; tam na úpätí vrchu si Izrael postavil stany. (3) Mojžiš vystúpil k Bohu. Pán ho zavolal z vrchu a povedal: „Toto povieš domu Jakuba a oznámiš synom Izraela: (4) Sami ste videli, čo som urobil Egypťanom, ako som vás niesol na orlích krídlach a priviedol k sebe. (5) Ak teda budete počúvať môj hlas a zachovávať moju zmluvu, budete mojím vlastníctvom medzi všetkými národmi; lebo moja je celá zem. (6a) Budete mi kráľovstvom kňazov a svätým národom.“
Ex 19,2–6a
Stručný text dnešného liturgického čítania nás prenáša na Sinajskú púšť na úpätie rovnomennej hory. Tu sa Izraeliti utáborili (v. 2). Nejde iba o krátku prestávku po niekoľkotýždňovom úmornom putovaní. Celá Kniha Levitikus a úvodné kapitoly Numeri sa budú odohrávať na tomto mieste, kde Izrael zostane najbližších jedenásť mesiacov. Naše čítanie je prológ, akoby pilotný film k nasledujúcim udalostiam.
Pán na vrchu poveruje Mojžiša, aby tlmočil ľudu dôležitý odkaz. Jadro perikopy tvoria v. 4–6. Boh žiada od Izraela poslušnosť jeho hlasu a zachovávanie zmluvy (v. 5). Všimnime si, z čoho poslušnosť vychádza. Najprv je v troch krokoch opísané, čo Boh urobil pre svoj ľud: vyslobodil ho z Egypta – viedol ho cez púšť – priviedol ho k sebe (v. 4). Môžeme povedať, že poslušnosť vyrastá zo vzťahu (Fretheim, 210). Pán, Jahve, sa v tomto odlišuje od iných panovníkov, či božstiev. Nedomáha sa poslušnosti hrozbami ani násilím, iba pripomína svoju starostlivosť a lásku.
Krásny obraz Božej opatery predstavujú orlie krídla (v. 4). Netreba tu hľadať ornitológiu; hebrejský výraz nešer totiž môže označovať orla alebo supa. Ide predovšetkým o teológiu; o posolstvo, ktoré tento obraz prináša. V metafore krídel sa spájajú tri prvky: matka, ktorá nesie svoje mláďa; krídla, pod ktorými sa mláďa môže skryť v nebezpečenstve; orol, ktorý učí svoje mláďa lietať (Tiňo, 490). Od vyjdenia z Egypta, počas prechodu cez Červené more, aj potom, keď Izraeliti viackrát neboli spokojní a reptali, stále boli v Božích rukách – on sám ich niesol.
Počúvať Pánov hlas a zachovávať jeho zmluvu nie je samoúčelné. Boh to v skutočnosti ani neprikazuje, ale skôr vyzýva, či ešte presnejšie, motivuje. Izrael sa poslušnosťou stane Božím vlastníctvom (v. 5), kráľovstvom kňazov a svätým národom (v. 6). Všetky tri výrazy zdôrazňujú mimoriadnosť Izraela, ktorá však nesmie viesť k povyšovaniu sa. Myšlienka kráľovstva kňazov v sebe obsahuje rozmer zástupnosti. Tak ako kňaz zastupuje ľud pred Bohom a Boha pred ľuďmi, aj pôvodnou funkciou Izraela bolo to isté; byť svedkom Boha pre svet a zastupovať celé ľudstvo pred Bohom (Heller, 74).
Ježiš Kristus vzal na seba zástupnú úlohu kňaza a my sme krstom ponorení do tejto kňazskej dynamiky. Ďakujme za Božiu starostlivosť a lásku. Nechajme sa ním niesť a buďme jeho verným obrazom pre prostredie, v ktorom žijeme. Požehnanú nedeľu všetkým cteným čitateľkám a čitateľom.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Rieka života – Síl nám pribúda
Literatúra:
FRETHEIM, T. E., Exodus (Interpretation, a Bible Commentary for Teaching and Preaching; Louisville, KY 1991).
HELLER, J., Hlubinní vrty (Praha 2008).
TIŇO, J., Exodus (Komentáre k Starému zákonu; Trnava 2013).
