(n) Kráľovná Ester v smrteľnom nebezpečenstve, ktoré hrozilo jej národu, hľadala útočište u Pána. (p) Padla na zem so svojimi služobnicami a od rána až do večera sa modlila: (q) „Zvelebený si, Bože Abraháma, Bože Izáka a Bože Jakuba. Pomôž mne opustenej, ktorá nemá ochrancu okrem teba, Pane, (r) a nebezpečenstvo sa mi priblížilo na dosah ruky. (aa) Počula som čítať z kníh mojich predkov, Pane, že ty až do konca zachraňuješ všetkých, čo sa ti páčia, Pane. (bb) Teraz pomáhaj mne opustenej, ktorá nemá nikoho okrem teba, Pane, Bože môj. (gg) Teraz pomáhaj mne, sirote, vlož mi do úst príhodné slovo pred levom, urob ma milou v jeho očiach a obráť jeho srdce na nenávisť k tomu, ktorý nás napáda, na záhubu jeho a tých, čo s ním súhlasia. (hh) Ale nás vysloboď z rúk našich nepriateľov, náš zármutok obráť na radosť a naše bôle na zdravie.“
Est 4,17n.p-r.aa-bb.gg-hh
Včerajšie čítanie z Jonáša nám predstavilo obyvateľov asýrskeho mesta Ninive, čiže pohanov, ktorým hrozil zánik kvôli ich vlastnej zlobe (Jon 1,2). V dnešnom úryvku z gréckeho dodatku ku Knihe Ester hrozí záhuba Židom kvôli zlobe ich neprajníkov. Včera sme videli, že vhodným prostriedkom na narovnanie vlastných zlých ciest, je pôst a modlitba (Jon 3,7–8). Ale pomôže to aj vtedy, keď človek naráža na úskoky zo strany iných?
Ester je kráľovná, no nie v Jeruzaleme. Dej je situovaný do perzského mesta Susan, v ktorom sa nachádzajú Židia deportovaní zo svojej vlasti. Kráľ si po odvrhnutí svojej krásnej manželky Vašti hľadá namiesto nej náhradu v štýle príbehov Tisíc a jednej noci (Moore, 25). Veľmi sa zamiluje do rovnako krásnej a všetkými obľúbenej dievčiny Ester a urobí z nej kráľovnú. Ale ako to už v podobných prípadoch býva, veci sa začnú rýchlo zamotávať.
Všetci Židia v krajine majú byť vyhubení, pretože jeden z nich, zhodou okolností poručník a vychovávateľ Ester, ktorý sa volá Mardochej, sa odmietne klaňať pred čerstvo povýšeným kráľovským hodnostárom Amanom. Mardochej prosí svoju chovankyňu a teraz už kráľovnú Ester, aby sa za Židov prihovorila u kráľa. Ona sa najprv zdráha, lebo vojsť ku kráľovi bez pozvania môže znamenať smrť. Ale Mardochej ju upozorňuje, aby si nemyslela, že snáď ona jediná sa zachráni vďaka kráľovskej hodnosti.
„Kráľovná Ester predstavuje Boží ľud v jeho úzkostiach“ (Ratzinger, 35) a my v našom čítaní môžeme počuť niečo z jej modlitby. Podľa Hieronymovho prekladu sa predtým, než pôjde s prosbou ku kráľovi, obracia na Boha ako svojho jediného kráľa. Modlí sa k nemu vytrvalo od rána až do večera. Modlí sa za seba a prosí o vhodné slová, aby vedela, čo má povedať. Modlí sa aj za kráľa a modlí sa za záchranu celého ľudu, ktorý zastupuje. Ozvenu tejto modlitby nachádzame v známom Zachariášovom chválospeve: „… že nás vyslobodí z rúk nepriateľov“ (Lk 1,73).
Od Ester sa môžeme naučiť jednoduchý spôsob modlitby. Vstúpme do Božej prítomnosti a predstavme si náročnú situáciu, ktorá nás čaká. Chystajme si slová, ktoré chceme povedať. Trénujme si postoje, ktoré chceme v daných okolnostiach zaujať. Spomínajme si, ako sme reagovali v minulosti, čo by sme chceli urobiť rovnako a čo inak. A keď tá situácia nastane, budeme lepšie pripravení zvládnuť ju podľa Božej vôle.
Vďaka príhovoru Ester boli Židia nakoniec zachránení. Je v tom už čosi mariánske. Kresťanská tradícia pozná úlohu Panny Márie, ktorá sa u Boha prihovára za trpiace a hriešne ľudstvo (Ravasi, 315). Nechajme sa povzbudiť k modlitbe za iných; najmä za utrápených, smutných, neistých, aj za obrátenie tých, ktorí robia zle. Modlím sa za všetky ctené čitateľky a čitateľov, a prosím tiež o modlitbu.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Rieka života – Zvelebený Pán
Literatúra:
MOORE, C. A., Esther: Introduction, translation, and notes (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) 7B.
RATZINGER, J., Cesta veľkonočným tajomstvom (Trnava 2006).
RAVASI, G., Biblické postavy (Kostelní Vydří 2009).
