(4) Pán, Boh, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza môj sluch, aby som počúval ako učeník. (5) Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil. (6) Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou. (7) Pán, Boh, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. On zatvrdil moju tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím.
Iz 50,4–7
Sväté písmo vykresľuje vzťah medzi Bohom a človekom ako obojstrannú dynamiku volania a odpovedania (Berges, 93). Boh povzbudzuje Jeremiáša: „Volaj ku mne a vyslyším ťa a oznámim ti veľké, nevystihnuteľné veci“ (Jer 33,3) a u proroka Zachariáša čítame: „On bude vzývať moje meno a ja ho vyslyším, poviem: To je môj ľud, a on povie: “Pán je môj Boh.”“ (Zach 13,9). Keď sa volanie stretne s odpoveďou, komunikácia je úspešná. Prorok Izaiáš nám v úvode 50. kapitoly, z ktorej je naše dnešné liturgické čítanie, hovorí najprv o neúspešnom pokuse o kontakt; Boh volá, ale nikto mu neodpovedá (v. 2).
Bezprostredne po správe o nevydarenej komunikácii medzi Bohom a obyvateľmi Jeruzalema nasleduje v Izaiášovi tretia pieseň o Pánovom služobníkovi. V jeho prípade je komunikácia v poriadku. Služobník na rozdiel od Jeruzalemčanov reaguje na Božie volanie. Na intenzívnom kurze učeníctva Boh ráno čo ráno prebúdza jeho sluch a on sa učí odovzdávať posolstvo spásy a povzbudzovať unavených (v. 4). Ráno je v Písme časom spásy, časom záchrany a plesania (Berges, 102). Žalmista sa preto modlí: „Hneď zrána nás naplň svojou milosťou a budeme jasať a radovať sa“ (Ž 90,14) a dodáva: „Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou“ (Ž 143,8).
Izaiáš v tretej piesni pridáva nový prvok, ktorý sa v predošlých dvoch piesňach nevyskytoval. Hovorí o bolesti, ktorá dolieha na Pánovho služobníka. Toto vonkajšie (chrbát) aj vnútorné utrpenie (líca, tvár) je odzrkadlením sporu medzi ohlasovateľmi spásy vracajúcimi sa z Babylonu a pochybovačmi, ktorí zostali bývať v Jeruzaleme (Berges, 101). Prekážkou prijatia posolstva spásy je práve skepticizmus. V Izaiášovi čítame o veľkej trpezlivosti, s ktorou Boh lieči celý svoj ľud z tejto nebezpečnej choroby a zároveň vidíme, aký je proces uzdravenia náročný.
Pre nás kresťanov je ráno v Biblii odkazom na veľkonočné ráno a Pánovho služobníka spoznávame v osobe nášho Spasiteľa Ježiša Krista. On vstupuje do našich sklamaní, neistoty a beznádeje ako lekár a záchranca. V dňoch Veľkého týždňa od Kvetnej nedele po Veľkonočné trojdnie Ježišovho umučenia a zmŕtvychvstania môžeme napriek vonkajším okolnostiam osobnejšie zakúsiť, že spása je blízko. Nechajme sa chytiť za srdce Božím slovom, aby bolo svetlom pre naše nohy. A ticho týchto dní nech je nám osviežením a liekom. Požehnanú poslednú pôstnu nedeľu a celý Veľký týždeň.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: ESPÉ – Hosanna
Literatúra:
BERGES, U., Jesaja 49–54 (Herders Theologischer Kommentar zum Alten Testament; Freiburg; Basel; Wien 2015).
