17. nedeľa B – slovo k prvému čítaniu (2 Kr 4,42–44)

(42) Nejaký muž prišiel z Baal-Šališa a priniesol Božiemu mužovi Elizeovi chlieb z prvotín; dvadsať jačmenných chlebíkov a čerstvé zrno v kapse. Elizeus povedal sluhovi: „Daj to ľuďom jesť!“ (43) Ale on mu odpovedal: „Ako mám toto dať stovke chlapov?“ Elizeus povedal: „Daj to ľuďom jesť. Lebo toto hovorí Pán: ‚Najedia sa a ešte zvýši.‘“ (44) A tak im to predložil. I najedli sa a ešte zvýšilo, ako povedal Pán.

2 Kr 4,42–44
Audionahrávka zamyslenia…

Výživová matematika sa zdá byť neúprosná; nie je možné, aby sa sto ľudí nasýtilo dvadsiatimi chlebíkmi. To však ani nebol zámer muža z úvodu nášho čítania, ktorý dal k dispozícii prvotiny z úrody práve Elizeovi. Neznámy darca si zrejme uvedomoval, že v čase hladu (v. 38) je dôležité, aby prorok ako prostredník medzi Bohom a ľuďmi, mohol plniť svoju službu (Heller, 349). Nech už mal akúkoľvek motiváciu, jeho šľachetný skutok napokon vyústil do zázraku. Pozrime sa na naše čítanie bližšie.

Elizeus prijal nečakaný dar a sám sa stal darcom, keď sa rozhodol nenechať si chlieb pre seba, ale dať ho ľuďom. Z úst jeho sluhu zaznieva na prvý pohľad rozumná námietka: „Aký význam má dať tak málo jedla takému veľkému počtu mužov?“ Okrem logiky môžeme za jeho slovami vidieť aj snahu zabezpečiť seba. Elizeus sa nenecháva odradiť a dôrazne opakuje: „Daj to ľuďom jesť!“ (vv. 42.43). Nepochopiteľné konanie je v skutočnosti prorocké gesto, v ktorom sa ukáže Boží zámer.

Svätopisca veľmi málo zaujímajú podrobnosti zázraku. Nedáva čitateľovi recept na lacné a rýchle občerstvenie získané bez námahy. Poukázaním na nepatrnú nutričnú hodnotu chleba, ktorý majú aktéri nášho príbehu k dispozícii, odkazuje na nesmiernu nutričnú hodnotu Božieho slova. Elizeus ju poznal a vďaka tomu, že dôveroval Bohu a prispel svojou troškou do mlyna, prejavila sa Božia sila: „I najedli sa a ešte zvýšilo“ (v. 44).

Významnú úlohu v prorockom geste, ktoré odhalilo Boží plán, zohral nakoniec aj racionálne uvažujúci sluha. Elizeus ho mohol jednoducho obísť a dať ľuďom chlieb aj sám, ale zjavne to nechcel riešiť takýmto spôsobom. Jeho spoluúčasť vytvára priestor, v ktorom môžeme v súčasnosti vidieť aj my seba. Boh nás chce zapojiť do posväcovania prostredia, v ktorom žijeme. Keď sa zriekame malých vecí a delíme sa s inými, dostáva sa k slovu Božia štedrosť.

Všetkým prajem požehnanú nedeľu a celý nastávajúci týždeň.

Foto: Lenka Molčányiová.
Literatúra: HELLER, J., Obtížné oddíly Předních proroků (Kostelní Vydří 2013).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *