(25) Pán zostúpil v oblaku a rozprával sa s Mojžišom. Vzal z ducha, ktorý bol na Mojžišovi, a dal sedemdesiatim mužom – starším. Keď na nich duch spočinul, prorokovali, ale viac to nerobili. (26) Dvaja muži však zostali v tábore; jeden z nich sa volal Eldad a druhý Medad. Aj na nich spočinul duch, lebo aj oni boli v zozname, hoci nevyšli k stánku. Prorokovali v tábore. (27) I pribehol mladík a zvestoval Mojžišovi: „Eldad a Medad prorokujú v tábore.“ (28) Tu Jozue, Nunov syn, Mojžišov služobník a vyvolenec od mladosti, povedal: „Môj pane, Mojžiš, zakáž im to!“ (29) Ale on povedal: „Čože, žiarliš za mňa? Kiež by všetok ľud prorokoval a kiež by im Pán dal svojho ducha!“
(Nm 11,25–29)
Úvodných desať kapitol Knihy Numeri, z ktorej je naše nedeľné čítanie, je akoby zrkadlením raja. Je to úplný opak rebélie voči Bohu, ktorá sa nesie biblickými spismi od začiatku. V tomto priam ideálnom období na Sinajskej púšti Izraeliti vzorne plnia všetko, čo im Boh nariadil; sú organizovaní vojensky aj liturgicky. Hladko prebehne sčítanie bojaschopných mužov (Nm 1) a sčítanie Levitov (Nm 3; Nm 4); tábor je usporiadaný a prichystaný na pochod (Nm 2); Mojžiš dokončí zariadenie svätostánku a zástupcovia jednotlivých kmeňov tam prinášajú náležité dary (Nm 7–10). Žiaľ tento rajský stav netrval večne.
Hoci sa náš úryvok začína veľmi pekne zmienkou o tom, ako Boh zostúpil a rozprával sa s Mojžišom (v. 25), v úvode 11. kapitoly čítame o bližšie nešpecifikovaných sťažnostiach ľudu voči Bohu a následnom ohnivom treste (11,1). Vzápätí nielenže ľud vyjadrí chuť jesť mäso a nostalgiu po Egypte s jeho pokrmami (11,4–6), ale aj Mojžiš sa zdá byť akýsi zvláštny; neprosí Boha za ľud, ale namiesto toho vybuchne hnevom a v dlhšom monológu si dokonca žiada zomrieť (11,11–15). Pred očami máme akoby dvoch Mojžišov; jedného pozitívneho, pokorného, starostlivého a druhého negatívneho, hnevlivého a sebeckého.
Štúdium knihy Numeri ukazuje, že by tu mohlo ísť o zmiešanie dvoch pôvodne nezávislých rozprávaní. Prvé hovorí o „pokojnom“ Mojžišovi, sedemdesiatich starších a prorokovaní. Druhé predstavuje „výbušného“ Mojžiša, nespokojný ľud a trest. Do tejto podvojnosti zapadajú známe slová zo záveru nášho čítania, ktorými Mojžiš odpovedá Jozuemu: „Kiež by všetok ľud prorokoval a kiež by im Pán dal svojho ducha!“ (v. 29). Z pohľadu pokorného Mojžiša sú tieto slová výrazom jeho vôle podeliť sa s duchovnými darmi. Naopak, znechutený Mojžiš, ktorý už nevládze ďalej, chce týmito slovami nespokojnému ľudu „dopriať“, aby tiež okúsil ťažobu bremena, ktoré on znáša.
Názov Knihy Numeri znamená čísla, počty. Dnešný príbeh ukazuje, že v nej nejde o suché štatistiky. Boh počíta v príbehu vyslobodenia z Egypta aj s takým kontroverzným číslom, ako je Mojžiš. Mojžiš ako prorok správne hovorí, že Boh chce naplniť svojím duchom nie len sedemdesiat vybraných starších pri svätostánku, či akéhosi Eldada a Medada v tábore, ale každého človeka. Pre nás nech je kniha pozvaním, aby sme v rôznych okolnostiach nášho života počítali s Bohom, hoci to paradoxne môže znamenať aj námahu a kríž.
Prajem vám pokojnú nedeľu a veľa síl do nového týždňa.
Foto: Yøe Kovalík
Literatúra:
BUDD, P. J., Numbers (Word Biblical Commentary; Dallas 1984) V.
LEVINE, B. A., Numbers 1–20 (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) IV.
MÁTIKOVÁ, A., Expedice Bible (Praha 2020).
NAKLADATELSTVÍ KMS, Bible: Český Studijní Překlad (Praha 2009).
SOMMER, B. D., “Reflecting on Moses: The Redaction of Numbers 11”, Journal of Biblical Literature, Číslo 4 (1999).
