(13) Videl som v nočnom videní: V nebeských oblakoch prichádzal ktosi ako Syn človeka a došiel až k Starcovi. Priviedli ho pred neho, (14) dostal moc a slávu i kráľovstvo a budú mu slúžiť všetky národy, kmene a jazyky. Jeho vláda je večná, nikdy nezanikne a jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené.
(Dan 7,13–14)
Staroba je pre nás spojená so slabosťou, chorobami, alebo samotou. Dnešné čítanie z Knihy proroka Daniela označuje Boha výrazom Starec (v. 13), ale okrem ďalších dvoch miest v tej istej siedmej kapitole Danielovho spisu (vv. 9.22) sa Boh nikde v Starom zákone takto nezobrazuje. Starý zákon je celkovo veľmi zdržanlivý pri zobrazovaní Boha. Vôbec sa nevenuje tomu, ako Boh vyzerá, ale sústreďuje sa na to, čo Boh robí.
Boh v našom úryvku nie je hocijaký starec. Infantilnú predstavu senilného sivo-, resp. bielovlasého deduška, ktorý sa z mrakov bezmocne pozerá dole na svet, rýchlo zahoďme preč. Mohli by sme tu oprávnene myslieť na starobu ako synonymum dôstojnosti, vážnosti, rozvahy a múdrosti. Takýto človek vzbudzuje vo svojom okolí rešpekt a je prirodzenou autoritou. Ale Boh nám chce o sebe ukázať ešte niečo viac.
Aramejčina a gréčtina nehovorí jednoducho o starcovi, ale o starcovi dní, čo je pravdepodobne narážka na Božiu existenciu od večnosti (Goldingay, 165). Pointa je v tom, že ľudia časom slabnú a umierajú, ale Bohu čas nemôže ubrať nič z jeho životnej sily. V Danielovej vízii je Starec dní mocný sudca, pod ktorého dohľadom prebieha súd nad veľkými svetovými ríšami. Babylon, Médsko, Perzia a Grécko sú vyobrazené ako štyri šelmy vystupujúce z mora (v. 3).
More je v tomto prípade symbolom chaosu a ohrozenia. Boh nechce, aby svet opäť zatopila zloba. Chráni svoje stvorenie, preto prvé tri šelmy prichádzajú o postavenie a štvrtá je zabitá. Na scénu prichádza ktosi ako Syn človeka (v. 13); niekto koho sa netreba báť, lebo je ľudský, tak ako my. Príchod v sprievode oblakov naznačuje nebeský charakter tejto postavy. Zároveň stojí v opozícii voči štyrom šelmám, ktoré vyšli z mora.
Tajomná človeku podobná postava, ktorá prichádza s oblakmi, bude svedomito napĺňať úlohu, ktorú ľudstvo ako celok dostalo od Boha pri stvorení (Goldingay, 190). Prenasledovaným židom v čase panovania Antiocha Epifana dodávali Danielove vízie nádej. Ich cieľom nebolo naháňať hrôzu, práve naopak. Veriacim ľuďom každej doby Boh dodáva odvahu a odhaľuje zmysel dejín. Za vládcov sveta môžeme považovať kadekoho. No v skutočnosti všetko riadi Ježiš Kristus; Boh, ktorý sa z lásky stal človekom.
Keď sa budeme modliť „príď kráľovstvo tvoje“, vzbudzujme si vieru v Božiu pomoc a usilujme sa plniť princípy jeho kráľovstva. Všetkým prajem požehnanú nedeľu Krista Kráľa.
Foto: Sr. Noemi.
Literatúra: GOLDINGAY, J. E., Daniel (Word Biblical Commentary; Dallas 1989) XXX.
