(2) Kňaz Ezdráš v prvý deň siedmeho mesiaca priniesol zákon pred zhromaždenie mužov a žien i všetkých, čo boli schopní chápať, (3) a od skorého rána do poludnia z neho čítal na námestí pred Vodnou bránou mužom a ženám i všetkým, čo boli schopní porozumieť. A pozornosť všetkého ľudu bola upretá ku knihe zákona. (4a) Zákonník Ezdráš si stal na drevenú vyvýšeninu, ktorú zhotovili na túto príležitosť. (5) Ezdráš otvoril pred očami všetkého ľudu knihu stál totiž vyššie než ostatní ľudia a keď ju otvoril, všetok ľud povstal. (6) Potom Ezdráš velebil Pána, veľkého Boha, a všetok ľud dvíhal ruky a hovoril: „Amen, amen.“ Padli na kolená, skláňali sa k zemi a klaňali sa Bohu. (8) Čítali z knihy Božieho zákona, stať za staťou, vykladali zmysel a vysvetľovali, čo sa čítalo. (9) Miestodržiteľ Nehemiáš, kňaz a zákonník Ezdráš a leviti, čo poúčali ľud, povedali všetkému ľudu: „Dnešný deň je zasvätený Pánovi, nášmu Bohu. Nežiaľte a neplačte!“ Lebo všetok ľud plakal, keď počul slová zákona. (10) Ezdráš im povedal: „Choďte, jedzte tučné mäso a pite medovinu; a niečo z toho pošlite aj tým, ktorí si nemajú čo pripraviť. Lebo tento deň je zasvätený nášmu Pánovi. A nermúťte sa, veď radosť z Pána je vaša sila!“
(Neh 8,2–4a.5–6.8–10)
Knihy Ezdráš a Nehemiáš tvorili pôvodne jeden spis, ktorý približoval okolnosti návratu Izraelitov z babylonského zajatia a venoval sa následnej obnove mesta Jeruzalem a chrámu. Keď sa Ezdráš vracal do vlasti, prinášal so sebou vzácne zlaté a strieborné poklady pre chrám (porov. Ezd 7,14–22). Bol to dar babylonského kráľa, ktorý si takto chcel zabezpečiť priazeň Boha Izraelitov (porov. Ezd 7,23). Avšak najväčší poklad, ktorý Ezdráš niesol, neboli peniaze, ani vzácne kovy, ale múdrosť Boha (Ezd 7,25), čiže Mojžišov zákon (Myers, 59).
Dnešné čítanie z Nehemiáša sa začína tým, ako túto veľkú cennosť v podobe zákona priniesli a verejne čítali na jednom z námestí Jeruzalema. Čítanie Božieho zákona bolo potrebné, aby sa mohla následne obnoviť porušená zmluva s Bohom (porov. Neh 10). Boh nevyviedol svoj ľud z Babylonu len preto, aby postavili múry mesta a vybudovali zničený chrám. Nešlo iba o vonkajšiu obnovu. Cieľom bola reforma života ľudí. A my vidíme, že slová Pánovho zákona triafali presne do srdca, pretože všetci, ktorí ho počúvali, plakali (v. 9).
Môže nám znieť čudne, že text zákona vedie poslucháčov k plaču. Veď kto by už plakal pri legislatívnych textoch? Jedine, že by sa ich mal učiť na skúšku na právnickej fakulte. V Svätom písme sa za výrazom zákon skrýva Tóra, čo je v pôvodnom zmysle slova smerovník alebo ukazovateľ cesty. Teda nie niečo negatívne, čo sa zvykne obchádzať, ale naopak pomôcka pre život; vzácny poklad, ktorý si treba chrániť. Plač tu mohol byť primeranou reakciou na zanedbané dobro a prejavom ľútosti. Ale vidíme, že posledné slovo nemá smútok.
Znalec zákona Ezdráš nakoniec vyzval ľudí k radosti. To už je veľmi blízke Ježišovmu evanjeliu. Evanjelium nie je radostná zvesť o čomkoľvek, ale radostná správa o tom, že nám Pán Boh odpustil naše hriechy (Heller, 38). Aj keď si nesieme rôzne bremená minulosti, Boh nás z nich môže a chce vyslobodiť. Božie slovo usvedčuje svojich poslucháčov z hriechov, ale len preto, aby ako lekár stanovilo diagnózu a podalo účinný liek. Nechajme sa ním zasiahnuť a staňme sa pre iných poslami radosti. Radosť z Pána nech je našou silou (v. 10).
Všetkým čitateľkám a čitateľom prajem požehnanú nedeľu Božieho slova.
Foto: Yøe Kovalík.
Literatúra:
HELLER, J., Na čem mi záleží: Rozhovory nad Biblí (Praha 2009).
MYERS, J. M., Ezra-Nehemiah (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XIV.
