(2) Saul vstal a s troma tisíckami mužov vybraných z Izraela zostúpil na púšť Zif a tam sliedil po Dávidovi. (7) Keď prišli Dávid a Abisai v noci k ľudu, našli Saula ležať a spať vo vozovej hradbe. Kopiju mal zabodnutú v zemi pri hlave, Abner a ľud spali okolo neho. (8) Abisai povedal Dávidovi: „Boh ti dnes vydal tvojho nepriateľa do rúk. Teraz ho teda na jeden raz pribodnem kopijou k zemi, druhý raz už nebude treba.“ (9) Ale Dávid povedal Abisaimu: „Nezabíjaj ho! Veď kto môže zdvihnúť ruku na Pánovho pomazaného a zostať nevinný?“ (12) Dávid vzal kopiju a krčah na vodu, čo bol pri Saulovej hlave, a odišli. Nik ich nevidel, nik nič nespozoroval, nik sa neprebudil. Všetci spali, lebo na nich padol tvrdý spánok od Pána. (13) Keď Dávid prešiel na druhú stranu a zastal zdiaľky na temene vrchu, takže bola medzi nimi veľká vzdialenosť, (22) Dávid povedal: „Tu je kráľova kopija. Nech príde sem jeden zo sluhov a nech ju vezme. (23) Ale Pán odplatí každému podľa jeho spravodlivosti a vernosti. Pán ťa dnes vydal do mojej ruky, ale nechcel som zdvihnúť ruku na Pánovho pomazaného.“
(1 Sam 26,2.7–9.12–13.22–23)
Medzi Saulom a Dávidom je od začiatku napätie. Prvý izraelský kráľ závidí mladému hrdinovi, že je úspešný a obľúbený (18,6–9) a bojí sa ho (18,15). Pod tlakom okolností voči nemu zaujme postoj nepriateľstva (18,29) a chce ho zabiť. Dávidova reakcia je pochopiteľná; uteká preč a skrýva sa na rôznych miestach. Preto po ňom Saul veľmi intenzívne sliedi (v. 2). Samuelove knihy nám podávajú dve veľmi podobné rozprávania o tom, že počas prenasledovania sa karta obráti a Dávid sa k Saulovi zachová veľkodušne.
Prvý príbeh sa odohráva v jaskyni na púšti v Engadi (1 Sam 24). Saul vchádza do jaskyne na toaletu a nepredpokladá, že by niekto mohol byť vnútri. Dávid, ktorý sa tam ukrýva so svojimi mužmi, musí byť prekvapený, keď v prichádzajúcom spoznáva kráľa. Hoci má svojho nepriateľa doslova na lopate, nielenže ho nezabije, ale ani diskrétne nedáva najavo svoju prítomnosť. Nepripraví ho o život, ani o česť, len mu nepozorovane odreže kus plášťa, aby ho vzápätí použil ako dôkaz, že nechce Saulovi ublížiť. Saul dojatý Dávidovou láskavosťou okrem iného povie: „Nech ti Pán odplatí dobro, ktoré si mi dnes preukázal!“ (24,20).
Obsahom nášho nedeľného čítania je niekoľko viet z druhého príbehu (1 Sam 26). Dej sa odohráva na púšti Zif (v. 2) a nejde o náhodný kontakt. Keď Dávid zistí, že Saul je nablízku, sám iniciuje dobrodružnú výpravu do kráľovho tábora (v. 6). Svätopisec nám však neodkrýva Dávidovu motiváciu. Vieme, že chce v noci potajomky zostúpiť k Saulovi, ale nevieme načo. Akcia je úspešná a Dávidovi sa naskytá nová príležitosť zabiť Saula, tentokrát počas spánku (v. 7). Abisai, ktorý ho sprevádza, to vníma ako Bohom darovanú možnosť (v. 8), ale Dávid jeho plán rázne zamieta (v. 9).
Mladík sa ani v tomto prípade nenechá ovládnuť pomstychtivosťou a neznižuje sa k zákernosti voči bezbrannému kráľovi. Berie si iba kráľovu kopiju a krčah na vodu (v. 12), ktoré použije na svoju obhajobu. Naše dve rozprávania nevyzdvihujú len Dávidovu veľkodušnosť k Saulovi. V spore s ním sa neuchyľuje k násilným metódam – neodpovedá na zlobu zlobou. Dávid odoláva vonkajšiemu pokušeniu, ktoré pochádzalo od jeho mužov v jaskyni a od Abisaiho v tábore. Okrem toho zvádza vnútorný boj; priznáva, že sám mal spočiatku úmysel zabiť Saula (24,11), ale nepodľahol tomuto pokušeniu.
Aj my sa dnes stretávame s rozličnými podobami zla. Sú tu ľudia, ktorí trýznia iných fyzicky alebo psychicky. Nesmieme sa nechať stiahnuť na ich úroveň. Potrebujeme tiež múdrosť a silný charakter, aby sme sa nenechali oklamať, že robiť zlo iným môže byť Božia vôľa. Najčastejšie sme však konfrontovaní s vlastnými vnútornými pokušeniami. Na začiatku verejného účinkovania bol pokúšaný aj Ježiš, ale obstál a ukázal nám cestu, ako sa chrániť pred nástrahami diabla; v sile Ducha Svätého a s pomocou Božieho slova odvrátil lákadlá zloby.
Už pri krste sme boli pomazaní Duchom Svätým a toto naše pomazanie posilnila sviatosť birmovania. Usilujme sa žiť tak, aby sme sa viac podobali pomazanému Dávidovi než pomazanému Saulovi. Nech aj o nás platia slová požehnania, ktoré na konci vyslovil Saul nad Dávidom: „Požehnaný si, syn môj, Dávid! Vo svojom konaní budeš mať istotne úspech!“ (v. 25). Všetkým prajem pokojnú nedeľu.
Staršie zamyslenie k aktuálnemu čítaniu nájdete tu.
Foto: Yøe Kovalík.
www.biblia.sk
