Toto hovorí Božia Múdrosť: (22) „Pán ma vlastnil už na začiatku svojich ciest, od počiatku, skôr, ako urobil čokoľvek. (23) Od večnosti som ustanovená, odpradávna, prv, ako povstal svet. (24) Neboli ešte morské priehlbne, a ja som sa už počala; ani žriedla, čo chrlia vodu, neboli. (25) Prv než boli upevnené vrchy, pred pahorkami som sa zrodila; (26) prv, než učinil zem a nivy a prvé hrudy na pevnine. (27) Keď pripravoval nebesia, bola som pri tom. Keď vymeriaval klenbu nad oceánmi, (28) keď upevňoval mraky vo výšinách, keď dával silu morským prameňom, (29) keď moru vymedzoval hranice a vodám, aby neprekročili svoj breh, keď kládol základy zeme (30) – už vtedy som bola s ním ako staviteľka: deň čo deň som bola jeho potešením a hrala som sa pred ním v každý čas. (31) Hrala som sa na okruhu zeme a mojou radosťou je bývať s ľuďmi.“
(Prís 8,22–31)
Najväčšie tajomstvo kresťanstva je to, že Boh je Trojica – Otec, Syn a Duch Svätý. Táto pravda viery sa slávi zvlášť v nedeľu, ktorá nasleduje po Zoslaní Ducha Svätého. Avšak lekcionár nám na tento deň v roku C ponúka čítanie zo starozákonnej Knihy prísloví o Bohu Stvoriteľovi. Poďme sa pozrieť bližšie na tento starobylý židovský text aj na to, aký súvis môže mať tajomstvo Trojice a viera v Boha Stvoriteľa.
Kniha prísloví v dnešnom úryvku opakuje známu biblickú náuku, že svet stvoril Boh, ale k téme stvorenia pridáva prvok múdrosti. Tvorca sveta pri svojej práci nebol sám, pretože mu spoločnosť robila múdrosť. Božia múdrosť je tu zobrazená ako osoba, ktorá sa predstavuje čitateľovi. Zaujímavé je, že v celej Knihe prísloví Boh nehovorí ani raz, ale čitateľ počuje hlas múdrosti.
Boh stvoril svet múdro. V každom aspekte stvorenia je od vekov ukrytá jeho múdrosť a úlohou človeka je objaviť túto múdrosť a žiť v súlade s ňou (Bartholomew). Svet okolo nás hovorí o Bohu, ktorý je jeho tvorcom. Prostredníctvom stvorených skutočností sa Boh prihovára a dáva poznať ľuďom. Môžeme povedať tiež, že celé stvorenie je mostom, ktorý spája dva druhy múdrosti; Božiu a ľudskú.
Cestou, ktorú naznačuje Kniha prísloví, sa vybral aj obľúbený svätec František z Assisi. Je známy tým, že sa úprimne radoval z krásy stvorenia. V prírode dokázal vidieť múdrosť a láskavosť Stvoriteľa (Ratzinger, 244). Pre Františka to nebolo len o samotnej prírode, ale o prírode, ktorá hovorí o Bohu. Miloval prírodu, miloval ľudí, nadovšetko však miloval Boha. Napriek tomu, že nebol študovaný, bol veľmi múdry.
Keď o čosi neskôr jeden z františkánskych učencov Bonaventúra formuloval náuku o Svätej Trojici, zobral si za prameň inšpirácie práve Františkov vzťah k Bohu v stvorení. Podľa Bonaventúru je vrcholom sebakomunikácie Boha ľudstvu Ježiš Kristus. Cez neho sa Boh dáva poznať najjasnejšie. Práve v Ježišovi – vtelenom Slove Otca – vidí Bonaventúra aj zosobnenú Božiu múdrosť.
Tak sa dostávame k téme stvorenia a múdrosti, o ktorej hovorí Kniha prísloví, a k jej súvisu s tajomstvom Trojice a dnešnou nedeľou. Boh nielenže hovorí cez svoje stvorenie, on doňho aktívne vstupuje a stáva sa jedným z nás. Len vďaka Ježišovi, ktorý sa stal človekom, spoznávame Boha ako spoločenstvo Otca, Syna a Ducha Svätého.
Ďakujme Bohu za sv. Františka a sv. Bonaventúru. Spolu s nimi vstúpme hlbšie do tajomstva Božieho života a svoj život žime múdro. Všetkým prajem požehnanú Nedeľu Najsvätejšej Trojice.
Foto: Yøe Kovalík.
Literatúra:
RATZINGER, J., Velké postavy středověké Církve (Kostelní Vydří 2011).
Internetové zdroje:
BARTHOLOMEW, C., Applying Biblical Wisdom Literature [online]. Dostupné na internete: https://www.youtube.com/watch?v=VJ85i7tsfCg.
