3. nedeľa rok C – pohľad psychológa

„Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu…“ Týmto úryvkom z knihy proroka Izaiáša Ježiš vystupuje v synagóge. Evanjelista Lukáš ďalej píše, že akonáhle Ježiš tento text dočítal, oči všetkých v synagóge sa naňho upreli, čiže všetci prítomní spozorneli. Lukáš už ale neuvádza, že ako sa všetci tvárili po nasledujúcej Ježišovej vete: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ S úsmevom by som mohol povedať a ani by som sa nečudoval, keby viacerým prítomným v tej chvíli, ako sa hovorí, „padla sánka“.
Veď si to len predstavme: Židia poznali posvätné knihy a poznali aj texty, kde proroci predpovedali príchod Mesiáša – Božieho syna na tento svet. Celé tie roky si Mesiáša predstavovali možno ako kráľa, ktorý bude odetý celý v zlatom rúchu, idealizovali si jeho výzor, správanie a aj samotný akt vykúpenia. Nemajme im to za zlé, veď pri slove Boží Syn aj niektorých z nás napadajú prívlastky týkajúce sa slávy, majestátnosti a pod. Veď keď už Boh posiela na tento svet svojho syna, pošle ho so všetkou parádou, nebude šetriť na žiadnej veci, ktorá sa ho týka. Takéto myšlienky mohli mať v tej dobe aj Židia. Mali o Ježišovi vytvorený svoj ideálny obraz.
Lenže Boh to spravil úplne inač, poslal svojho Syna na tento svet v úplnej pokore, nenarodil sa do paláca ale do maštale; svoje detstvo prežil medzi obyčajnými ľuďmi, nie v palácovej izolácii; správal sa ako oni, obliekal sa ako oni, nie ako vladári a králi. A takýto „obyčajný“ Ježiš príde do synagógy, prečíta úryvok z Izaiášovho proroctva a prehlási, že tieto slová a proroctvá sa práve naplnili. V tomto momente sa mohli stať dve veci: Po prvé sa mohol idealistický obraz Mesiáša niektorým prítomným rozpadnúť a mohli v Ježiša uveriť aj skrz to, že bol – vyzeral ako obyčajný človek. Po druhé sa s týmto zidealizovaným obrazom nemuselo ani hnúť a dotyčný za každú cenu odmietal to, že niekto taký ako Ježiš – syn tesára môže byť Mesiášom, označil ho za rúhača a opovážlivca a čakal ďalej na takého Božieho Syna, ktorý mu čo najviac zapasuje do jeho predpripravenej vysnívanej formy.
Z tohto plynie aj ponaučenie pre nás všetkých: Neposudzujme, ako sa hovorí, knihu podľa obalu. Aj kniha, ktorá je zaprášená, pošpinená nás môže mnohým veciam naučiť. Aj človek, ktorý na prvý pohľad vyzerá neupravene nás môže zaskočiť svojou múdrosťou. A aj muž oblečený v obyčajne utkaných šatách môže byť Božím Synom. A nielen ním môže byť, ale ním aj je.
© Mgr. Peter Chomjak, 25.1.2013