(18) Deti moje, je posledná hodina. A ako ste počuli, že príde antikrist, tak teraz vystúpilo mnoho antikristov. Z toho poznávame, že je tu posledná hodina. (19) Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás. Lebo keby boli z nás, boli by zostali s nami. No malo sa ukázať, že tí všetci nie sú z nás. (20) Ale vy máte pomazanie od Svätého a viete to všetci. (21) Nenapísal som vám, akoby ste nepoznali pravdu, ale že ju poznáte a preto, že nijaká lož nie je z pravdy.
(1 Jn 2,18–21)
Na Silvestra, keď sa končí občiansky rok, čítame z Prvého Jánovho listu príznačne o poslednej hodine. Téma poslednej hodiny sa spája s príchodom antikrista (v. 18). Autor nechce svojich poslucháčov v žiadnom prípade vystrašiť. Odvoláva sa iba na všeobecne rozšírené židovské aj kresťanské očakávanie, že na konci dejín príde nepriateľ, ktorého zámerom bude klamať a odvádzať od viery (Brown, 364–365). Z tohto uhla pohľadu je dobré prítomnosť nepriateľa odhaliť, lebo vtedy sa voči nemu dá brániť.
Naša perikopa nezostáva pri jednom antikristovi, ale spomína dokonca mnoho antikristov (v. 18). Sú to kresťania, ktorí sa odštiepili od jánovskej komunity a vytvorili si vlastnú schizmatickú skupinu (Moloney, 1837). Charakterizuje ich najmä to, že neverili v spásonosnú hodnotu Ježišovej smrti a nepraktizovali Ježišov príkaz lásky (Iskrová, 36). Ich konanie a postoje nie sú zlomyseľné len čisto ľudsky, ale odrážajú silu Zlého (Brown, 365), ktorý sa za nimi snaží ukryť.
Dobrá správa pre jánovských kresťanov v dávnej minulosti aj pre nás dnes spočíva v tom, že posledná hodina je súčasne a v prvom rade Ježišovou hodinou (Jn 17,1). Zlo sa búri, ale dobro je omnoho silnejšie. Ježiš svojím verejným účinkovaním, smrťou na kríži a zmŕtvychvstaním odhalil stratégiu Nepriateľa a už nad ním zvíťazil. Pričlenenie k víťazstvu nad zlom, hriechom a smrťou sa deje prostredníctvom pomazania od Svätého (v. 20), ktorým je Ježiš Kristus.
Pomazanie, ktoré sa tu spomína, nie je len záležitosťou kozmetiky. Natieranie olejom má svoj pôvod v zápasení. Zápasníci sa takýmto spôsobom snažili dosiahnuť, aby sa vyšmykli zo zovretia súpera. V biblickom ponímaní je pomazanie znakom krásy, radosti, zdravia a hlbokého spojenia s Bohom (Dufour, 611–613). To všetko nás odkazuje najmä na krst. Pri ňom sme dostali pomazanie (gr. chrisma) od toho, ktorý je pomazaný (gr. Christos) Duchom Svätým.
Nech v nás účinkom nášho kresťanského pomazania neprevládajú anti-kristovské tendencie, ale napĺňajme svet, v ktorom žijeme, príjemnou vôňou Ježiša Krista. Všetkým prajem požehnaný silvestrovský deň.
Foto: Jozef Kovalík.
Literatúra:
BROWN, R. E., The Epistles of John (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XXX.
DUFOUR, X. L., Slovník biblickej teológie (Trnava 2003).
ISKROVÁ, D., Prvý Jánov list. In ISKROVÁ, D. et al., Úvod do Katolíckych listov Nového zákona (Ružomberok 2015).
MOLONEY, F. J., The Letters of John. In COLLINS, J. J. et al. (ed.), The Jerome Biblical Commentary for the Twenty-First Century (London; New York; Oxford; New Delhi; Sydney 2022).
