Milovaní, (11) toto je zvesť, ktorú ste počuli od začiatku: aby sme jeden druhého milovali. (12) Nie ako Kain; on bol zo Zlého a zabil svojho brata. A prečo ho zabil? Preto, že jeho skutky boli zlé a bratove spravodlivé. (13) Bratia, nedivte sa, ak vás svet nenávidí. (14) My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostáva v smrti. (15) Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život. (16) Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov. (17) Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska? (18) Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. (19) Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a upokojíme si pred ním srdce. (20) Lebo keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko. (21) Milovaní, ak nám srdce nič nevyčíta, máme dôveru k Bohu.
(1 Jn 3,11–21)
Vianočné obdobie sa blíži k svojmu záveru, ale ešte nám neodkrylo všetky svoje tajomstvá. Zajtra prídu do Betlehema mudrci z východu, ktorí sa poklonia malému Ježišovi a prinesú mu dary (Mt 2,11). Novonarodený Boží Syn, ktorý je sám najväčším vianočným darom, prijme dary od ľudských synov. Darovať a nechať sa obdarovať; vystúpiť z mechanizmu obchodovania a vstúpiť do logiky daru; to je hlboké posolstvo týchto sviatkov a tiež výzva pre náš každodenný život.
Dnešný úryvok z Prvého Jánovho listu zjavuje niečo dôležité o Božom Synovi a teda aj o Bohu Otcovi. Ježiš za nás položil svoj život (v. 16). Boh nám daroval svojho Syna a Syn nás obdaroval svojím životom, ktorý sa vylial na celý svet najprv v tajomstve vtelenia a v plnej miere v tajomstve vykúpenia. Pre jánovských kresťanov i pre nás je toto Božie konanie prejavom lásky (v. 16). Milovať znamená darovať život. Ježiš s láskou a z lásky kladie život za svoje ovečky (Jn 10,11.15.17.18).
Láska rešpektuje slobodu milovanej osoby. Aj Boh takto pristupuje ku všetkým ľuďom. Túži po slobodnej odpovedi lásky. Preto je možné aj to, čo náš úryvok ilustruje príkladom Kaina a Ábela; namiesto darovania života prichádza niekto, kto život inému berie (v. 11). Keď nás niekto pripraví o veci ako peňaženka, auto, dom, môže sa obohatiť. Ale kto iného oberá o život, v skutočnosti sa ochudobňuje. Ján o takomto prípade hovorí, že zostáva v smrti (v. 14).
Spoločenstvo s Bohom v jeho rôznych podobách v nás rozvíja a prehlbuje schopnosť darovať život. Rodičia dávajú fyzický život dieťaťu, ktoré je plodom ich lásky. Ale každý z nás bez ohľadu na životný stav má rovnakú úlohu, povinnosť – darovať iným život (v. 16). Spolu s autorom listu treba mať na zreteli skutky charity voči chudobným. Niekedy však stačí dopriať si navzájom životný priestor a nechať druhých, aby sa pri nás mohli nadýchnuť. Aj to je otvorenosť srdca (v. 17) a znak lásky.
Čerpajme od Ježiša, nechajme sa zaplaviť Božou láskou a sami sa trénujme v darovaní života. Nech sa medzi nami dejú čoraz viac takéto malé veľké vianočné zázraky. Všetkým prajem požehnaný deň.
