V dnešnom evanjeliu čítame: „po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom, opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili.“ Aj my by sme mali lepšie spoznať učenie, podľa ktorého sa snažíme žiť. Neustále sa v týchto časoch skloňujú slová ako rozvoj, práca, ekonomika, plat, námaha, štúdium, zamestnanosť a podobne. Už mnísi pred storočiami poznali význam slov: ORA ET LABORA. Nezabudli sme v dnešnej dobe na význam a dôležitosť týchto slov aj v dnešnej dobe? Každý má svoj názor na rozvoj, prácu, výšku platu, vzťahy v práci a podobne. Ako však tieto slová správne chápať dnes? Ťažko pracujeme, ale povaha našej práce sa pomaly mení z fyzickej na duševnú. Zamestnanosť sa mení počas rokov. Z poľnohospodárskeho odvetvia ľudia odchádzali a zamestnávali sa v priemysle. Neskôr nastala zmena a z priemyslu nastal odliv ľudí do služieb. Dnes už ani v službách ľudia nenachádzajú uplatnenie, pretože aj tu na ľudská práca nahrádza technikou. „Rozvoj sa nemá chápať výlučne v ekonomickom zmysle, ale treba mať pred očami celého človeka. Jeho cieľom nie je len pozdvihnutie všetkých národov na úroveň, akej sa dnes tešia bohatšie krajiny, ale aby sa spoločnou prácou ľudí budoval dôstojnejší život a skutočne pozdvihla dôstojnosť a tvorivosť každého jednotlivca i jeho schopnosť odpovedať vlastnému povolaniu a v ňom obsiahnutej výzve Boha. Na vrchole tohto procesu stojí uplatňovanie práva i povinnosti hľadať Boha, poznávať ho a podľa toho poznania žiť.“ (Ján Pavol II. – Centesimus Annus) Znova môžeme si pripomenúť slová ORA ET LABORA – MODLI SA A PRACUJ. Boh nám dáva do popredia v prvom rade modlitbu a v neposlednom rade prácu. „Človek prijíma od Boha svoju bytostnú dôstojnosť a s ňou schopnosť prekročiť každý spoločenský poriadok smerom k pravde a dobru. Súčasne je podmienený spoločenskou štruktúrou, v ktorej žije, výchovou, ktorej sa mu dostalo, a prostredím. Tieto faktory mu môžu uľahčiť, ale aj brániť, aby žil podľa pravdy.“ (Ján Pavol II. – Centesimus Annus) Ako žijeme? Aké hodnoty máme a odovzdávame ľuďom okolo nás? Ide len o uľahčenie námah, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou života každého človeka, alebo spájame námahu pri práci s modlitbou a zodpovednosťou voči sebe a iným? „Je ešte jeden aspekt ľudskej práce, jeden jej podstatný rozmer, do ktorého hlboko vniká duchovnosť založená na evanjeliu. Každá práca, tak telesná, ako aj duševná, sa nevyhnutne spája s námahou. Kniha Genezis to vyjadruje prenikavým spôsobom, keď prvé požehnanie práce, zahrnuté v samom tajomstve stvorenia a spojené s povznesením človeka ako Božieho obrazu, dáva do protikladu s kliatbou, ktorú priniesol so sebou hriech: „Nech je prekliata zem pre teba: s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života“ Táto námaha spojená s prácou označuje cestu ľudského života na zemi a je predzvesťou smrti: „V pote svojej tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý…“ „Potom som obrátil pozornosť na všetky svoje činy, aké kedy vykonávali moje ruky a tiež na všetky námahy, ktoré som vynaložil pri ich konaní…“ Niet na svete človeka, ktorý by tieto slová nemohol vzťahovať na seba. Evanjelium aj v tomto ohľade vyslovuje v istom zmysle posledné slovo vo veľkonočnom tajomstve Ježiša Krista. A v ňom treba hľadať aj odpoveď na problémy, ktoré majú taký veľký význam pre duchovnosť ľudskej práce. Vo veľkonočnom tajomstve je zahrnutý Kristov kríž, jeho poslušnosť až na smrť, ktorú apoštol stavia proti tej neposlušnosti, čo od začiatku zaťažovala dejiny človeka na zemi. Aj v ňom je zahrnuté aj povýšenie Krista, ktorý sa skrze smrť na kríži vracia k svojim učeníkom mocou Ducha Svätého v zmŕtvychvstaní.“ (Ján Pavol II. – Laborem exercens) „Nech kresťan, ktorý pozorne počúva slovo živého Boha a spája prácu s modlitbou, vie, aké miesto má jeho práca nielen v pozemskom pokroku, ale aj vo vzraste Božieho kráľovstva, do ktorého sme všetci povolaní silou Ducha Svätého a evanjelia.“ (Ján Pavol II. – Laborem exercens) Dnešné evanjelium opisuje, že oči všetkých v synagóge sa upreli na Krista. Aj my našu pozornosť sústreďme tak na modlitbu ako aj prácu bez ohľadu na námahu, ktorú pri týchto činnostiach musíme prekonať. Len takým spôsobom môžeme prinášať rozvoj do našej domácnosti, dediny či mesta, krajiny i celého sveta.
© Jaroslava Kmecová, 26.1.2013
