Evanjelium prvej adventnej nedele nás upozorňuje na to, že si máme dávať pozor, bdieť a modliť sa, aby sme mohli uniknúť všetkému čo má prísť. V tomto evanjeliu sa píše o prezieravosti. O tom ako máme o veciach premýšľať, aby sme vedeli v múdrosti zaujať správne postoje. Dnešné správy sú plné informácií o tom, že zahraniční investori potrebujú dotácie, výhody alebo iné daňové výhody, aby zabezpečili prácu pre ľudí. Kde hľadať správne názory na tento nový fenomén? Ako sa takíto investori správajú na trhu?
Tu je pohľad Benedikta XVI.: „Súčasná dynamika medzinárodných ekonomík, charakterizovaných závažnými deformáciami a disfunkciami, si vyžaduje hlboké zmeny aj v spôsobe chápania podnikania. Staré spôsoby podnikania zanikajú, na horizonte sa však začínajú sľubne objavovať nové. Jedným z najväčších rizík však nepochybne je, že podnikanie bude uspokojovať výlučne tých, čo doň investujú, a to by viedlo k obmedzeniu jeho sociálneho významu. Čoraz menej podnikov pre ich rozrastanie sa a potrebu čoraz väčšieho kapitálu býva riadených jedným stabilným podnikateľom, ktorý sa cíti zodpovedný nielen krátkodobo, ale aj dlhodobo za priebeh a výsledky podnikania. Zároveň čoraz menej z nich závisí od jediného územia. Okrem toho takzvané premiestňovanie výrobnej činnosti môže u podnikateľa zoslabiť zmysel pre zodpovednosť voči nositeľom ziskov, ktorými sú pracujúci, dodávatelia, spotrebitelia, prírodné prostredie a širšia okolitá spoločnosť. To všetko prospieva akcionárom, ktorí nie sú viazaní na určitý špecifický priestor, a preto sa tešia mimoriadnej mobilite. Medzinárodný kapitálový trh dnes totiž ponúka na takú činnosť veľkú slobodu. Pravda však je, že sa rozširuje aj vedomie nevyhnutnej potreby „sociálnej zodpovednosti“ podniku. Napriek tomu, že nastolenie etických problémov, na základe ktorých sa dnes vedie debata o sociálnej zodpovednosti podniku, nie je pre všetkých prijateľné z perspektívy sociálnej náuky Cirkvi, pravdou zostáva, že sa čoraz viac šíri presvedčenie, podľa ktorého riadenie podniku nemôže počítať len so záujmami samotných vlastníkov, ale aj so všetkými ostatnými kategóriami subjektov prispievajúcich k životu podniku: robotníci, zákazníci, dodávatelia rôznych výrobných prostriedkov, cieľová skupina.“ (Benedikt XVI., Caritas in veritate, 40)
V dnešnej dobe si viac ako inokedy uvedomujeme ako veľmi je práca pre človeka dôležitá. Na jednej strane prostredníctvom práce, človek rozvíja svoju tvorivú činnosť a na druhej strane si prostredníctvom práce zabezpečuje finančné prostriedky na pokrytie svojich potrieb i potrieb členov rodiny. Zároveň práca sa nesmie stať nástrojom vydierania z akejkoľvek strany. Pretože má to nielenže negatívny dopad na ekonomiku, ale zároveň má to veľký vplyv na tvorivosť človeka. Človek pracujúci pod napätím a stresom nedokáže priniesť očakávaný výsledok svojej práce. Je správne dávať dotácie iba vybraným subjektom? Ako rozlíšiť, kto skutočne potrebuje dotácie? Pri dotáciách je potrebné si uvedomiť, že ich príjemcovia sú zvýhodňovaní v konkurenčnom boji na trhu. Subjekty s dotáciou môžu za nižšie ceny predávať tovary a poskytovať služby ako subjekty bez dotácie. Takto sa umelo vytvára nesprávne konkurenčné prostredie. Je potrebné si tiež uvedomiť, že domáci investor a podnikateľ má nielenže väčšiu zodpovednosť, ale aj ťažšie presunie svoju podnikateľskú činnosť do inej krajiny. Je tu viazaný na rodinu, jazyk, priateľov. Pozná potreby svojich zamestnancov, pretože sám prešiel vývojom, pozná život i životné podmienky a aj históriu a tradície. Neustále sa človek rozhoduje od koho kúpi daný výrobok, službu. Je na našom rozhodnutí, koho budeme podporovať. Je na nás, či budeme múdri a prezieraví a podporíme aj keď ťažšiu a náročnejšiu cestu na začiatku. Alebo naopak si budeme užívať výhody dneška na úrok zajtrajška. Ježiš nás opätovne vyzýva k múdrosti, opatrnosti a modlitbe.
© Jaroslava Kmecová, 26.11.2012
