“Ideme!” zvolala už po tretíkrát mama, no z detskej izby stále nikto nevychádzal.
„Mami, nechoď do izbičky, hneď prídeme,“ odpovedali tretíkrát tajuplne deti. Ocko už sedel za volantom a netrpezlivo vyklopkával po palubnej doske. Mama nechcela kričať, no nervy jej už šli prasknúť. Len aby neprišli neskoro.
„O päť minút odchádzame,“ oznámila naoko pokojne a akože buchla dvermi. V detskej izbičke sa život zrýchlil. Drobné papieriky padali na koberec, dve drobné rúčky ich neobratne zbierali a hádzali do koša. Ďalší pár drobných rúk strihal a strihal. Konečne. Vedeli, že mama buchla dvermi iba akože; bez nich by predsa do kostola neodišli. Rýchlo nahodili na seba bundy, čapice, šály… O chvíľu všetci sedeli v kostolnej lavici. Svätá omša už bola skoro v polovici. Pán kaplán rozprával o krste Pána Ježiša a deti sa vtedy na seba významne pozreli a čosi si šepkali. Mama ani len netušila, aký plán sa zrodil v ich hlávkach. Iba tušila, že sa dajaký zrodil. Len im pokynula prstom, aby boli ticho.
Začalo obetovanie. Cez hlavnú loď k oltáru prichádzali dvaja ľudia. V rukách niesli chlieb a víno. Deti veľa nerozmýšľali. Vybehli z lavice a zaradili sa za dvojicu. Mama s ockom nestačili zareagovať, len prekvapene čakali, čo sa z toho vykľuje. Keď deti prišli k obetnému stolu, vytiahli spod búnd čosi, podali to podali kaplánovi a niečo mu zašepkali. Pán kaplán bol prekvapený, no usmial sa. Na obetný stôl položil dve biele srdcia.
„Čo to má znamenať?“ spýtala sa mama, keď sa deti vrátili do lavice.
„Si nepočula? Ján dnes pokrstil Ježiša v Jordáne. To nám vravel pán kaplán na náboženstve. Mami, a ty máš kde svoj dar?“
© Júlia Hubeňáková
11.1. 2015, Krst Krista Pána
Ján hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“
V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ Mk 1, 7-11
