„Čoho?“
„Skôr koho.“
„Tak teda, koho?“
„Neurazíš sa?“
„Neurazím, sľubujem.“
„Teba.“
„Sila. Si predsa môj priateľ. Alebo sa mýlim?“
„Vieš, zakaždým keď hovoríš, že na konci vyjdú anjeli a oddelia dobrých od zlých, zakaždým ma prenikne strach, že ma dajú k zlým. A vtedy sa ťa bojím.“
„Tieto slová v Písme sú zapísané viackrát, to je pravda, no nie preto, aby naháňali strach, ale preto…“
„Tak načo si ich povedal?“
„Aby som ťa zachránil. Aby si nebral na ľahkú váhu svoj život.“
„Som predsa pokrstený a chodím do kostola.“
„O to viac by si mal byť svätý.“
„Ja by som chcel byť svätý, ale až potom.“
„A ja by som chcel, aby si bol svätý už teraz.“
„Bojím sa, že to nedokážem.“
„Mám ťa rád, nechcem, aby si sa ma bál.“
„Vieš, ja sa ťa vlastne nebojím, iba som potreboval počuť, že ma máš rád.“
17. nedeľa v Cezročnom období
© Júlia Hubeňáková, 27. 7. 2014
Ježiš povedal zástupom: „Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi.
Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju.
A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von.
Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.
Pochopili ste to všetko?“
„Áno,“ odpovedali.
A on im povedal: „Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.“ Mt 13, 44-52
