Človeče, napodobňuj zem! Prinášaj úrodu ako ona, aby si nebol horší ako mŕtva hmota. Ona prináša ovocie, a nie pre svoj úžitok, ale aby tebe slúžilo. Keď sa ty preukážeš ovocím akejkoľvek dobročinnosti, zbieraš ho sám pre seba, lebo priazeň a odmena za dobré skutky vracajú sa k darcovi. Daroval si hladnému a čo si dal, stáva sa tvojím, ba vracia sa k tebe aj so ziskom. Ako zrno, čo padá do zeme, stráca sa na osoh toho, kto seje, tak aj chlieb podaný hladnému prinesie ti neskôr veľký úžitok. Nech je teda koniec poľných prác začiatkom tvojej nebeskej sejby.
Veď hovorí: „Rozsievajte si v spravodlivosti.“ Lebo peniaze zanecháš tu, či chceš, či nechceš. Ale slávu získanú dobrými skutkami odnesieš si pred Pána, kde ťa obstúpi všetok ľud a pred spoločným sudcom ťa nazve živiteľom a štedrým dobrodincom a dá ti všetky mená označujúce ľudskosť a dobrotu. Či nevidíš ľudí, čo za krátku slávu, za pokrik a potlesk ľudu utrácajú bohatstvá v divadlách, na pretekoch, vo fraškách a v zápasoch so šelmami, na ktoré sa každému prieči čo i len pozrieť?
A ty si skúpy na výdavky, ktorými si môžeš získať takú veľkú slávu? Dostane sa ti uznania od Boha, budú ťa chváliť anjeli, blahoslaveným ťa budú nazývať všetci ľudia od stvorenia sveta. Dostaneš večnú slávu, veniec spravodlivosti, nebeské kráľovstvo ako odmenu za správne používanie porušiteľných vecí. Ale ty o to nedbáš a pre starosť o terajšie veci pohŕdaš dobrami uloženými v nádeji. Konaj teda, rozdávaj bohatstvo, buď štedrý a slávny vo výdavkoch, ktoré vynakladáš na chudobných. Nech sa aj o tebe hovorí: „Rozdeľuje a dáva chudobným, jeho dobročinnosť potrvá naveky.“
Aký by si mal byť vďačný štedrému darcovi, aký veselý by si mal byť, ako by si sa mal tešiť tomu, čo ti prináša úctu, že totiž neobťažuješ pri cudzích dverách, ale iní sa tlačia pri tvojich!? Ty si však mrzutý a ťažko prístupný. Vyhýbaš sa stretnutiam, aby si nebol nútený čo i len maličkosť popustiť z rúk. Poznáš len jednu reč: „Nemám, nedám, lebo som chudobný.“ Naozaj si chudobný, ba úplný žobrák. Si chudobný na lásku, chudobný na ľudskosť, chudobný na vieru v Boha, chudobný na nádej vo večnosť.
Z Homílií svätého biskupa Bazila Veľkého
(Hom. De caritate, 3, 6: PG 31, 266-267. 275)
