chvála Bohu, moje uši sú v poriadku. Mám takmer absolútny sluch.“
„Síce ti trochu odstávajú, ale teším sa s tebou.“
„Takže si so mnou spokojný?“
„Lebo máš absolútny sluch?“
„Veď si povedal, že kto má uši na počúvanie, nech počúva. A ja počúvam takmer absolútne.“
„Počuješ, či počúvaš? Mimochodom, je to tvoja zásluha, že máš perfektný sluch?“
„Je to tvoj dar, ale keď už ho mám, tak by si mohol byť so mnou spokojný.“
„Chodil si do spevokolu?“
„Chodil a aj som spieval v kostole sólo. Už nechodím, sú tam len malé deti, to nie je nič pre mňa.“
„A na husle si chodil?“
„Chodil, ale musel som veľa cvičiť a mne sa nechcelo.“
„Načo ti je potom perfektný sluch?“
„Aby som dobre počul?“
„Urobil si dnes niekomu radosť?“
„Ešte som nestihol.“
„Ublížil si dnes niekomu?“
„Nikomu. Vlastne, som sa s mladšou sestrou nepodelil o nanuk. Plakala. A ešte som …“
„Čo myslíš, koľkonásobnú úrodu prinášaš?“
„Smiešna otázka. A čo som ja, nejaké pole?“
„Ešte viac, si nádherná záhrada a po ničom netúžim, len aby všetko, čo som do teba vložil, vzklíčilo a prinieslo bohatú úrodu.“
„Prosím, Pane, nepokračuj, už viem, čo mi chceš povedať.“
15. nedeľa v Cezročnom období
© Júlia Hubeňáková, 13. 7. 2014
V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu.
Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich.
Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli.
Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich.
Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“ Mt 13, 1-9
