V novembri kroky mnohých ľudí zamieria do lekárne. Poniektorých skolí chrípka, či kašeľ, v tom lepšom prípade nádcha.
Stála v rade s vreckovkou na nose, mysľou však bola v kuchyni. Vymýšľala, čo jednoduché a chutné pripraviť svojim hladošom na večeru. A potom šup-šup pod perinu. V tom zbadala blízko pri okienku starého pána. Najprv nevedela, kam ho má zaradiť, no po chvíľke na to prišla. Bol to jej učiteľ biológie. Ako zostarel, pomyslela si. Keď si vyberie lieky, prihovorí sa mu. Možno sa rozpamätá.
„Ako sa povie po latinsky srdce?“ spýtal sa jej na jednej hodine. Nevedela si spomenúť. Šepkali jej a ona namiesto „cor“ hrdo odpovedala: „chlór.“
Trieda to prijala s rehotom a pán učiteľ s porozumením. Nepotrestal ju, no na ďalšej hodine odpovedala opäť. Biológiu si zamilovala na doživotie.
Pani lekárnička začala obsluhovať starého pána. Podala mu pár škatuliek liekov. Bola ochotná, dokonca mu ich zabalila do reklamnej taštičky.
„Doplácate 19 eur,“ povedala mu bez toho, aby naňho pozrela.
„Až toľko?“ starý pán zalovil v peňaženke. „Neviem, či… Minulý mesiac to bolo oveľa menej.“
„Nemáte peniaze?“ začudovala sa lekárnička a uchmatla mu igelitku s liekmi.
Ľudia sa zamrvili a šomrali, že len čo zdržiava.
„Vypadli vám, pozrite,“ zohla sa k zemi a podala bankovku lekárničke. Cor, teda srdiečko sa vtedy rozbúchalo viacerým ľuďom. Starý pán sa dlho zahľadel do očí svojej milovanej žiačky. Nespoznal ju. A takto to bolo v poriadku.
© Júlia Hubeňáková, 8. 11. 2015 32. nedeľa v Cezročnom období
Ako Ježiš učil zástupy, hovoril im: „Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách. Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“
Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans.
Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“ Mk 12, 38-44
