Pokým bola menšia, nepáčilo sa jej, aké jej dali meno. Že vraj Helena. Tak obyčajne a hlúpo to znelo. Kamarátky mali mená úplne špicové, poväčšine voňajúce diaľkami. Čo však mohlo byť zaujímavé na Helene, keď rovnako sa volala mama, babka a vraj aj prababka. Časom začala byť na svoje meno hrdá, lebo mama, babka a zaiste aj prababka boli múdre ženy a takou raz chcela byť aj ona. Zdrobneninami ju smeli volať iba ocko a mama. Inak počúvala iba na oslovenie Helena, iné prepočula. „Tak čo, už si sa rozkývala, pôjdeš s nami?“ spýtali sa už asi po stýkrát dievčence Heleny. „Uvidíš, bude fantasticky.“ Dostali za úlohu priviesť ju na prázdninovú párty. Mal sa podávať alkohol a premietať filmy, ktoré by doma pozerať nemohli. Helena stále váhala. Bola najkrajšia v triede a názormi vysoko prevyšovala ostatných. Nielen meno mala originálne. Celá bola taká. Mala v sebe prirodzenú pokoru, ale nie pretvárku, bola hrdá, ale nie namyslená. Priťahovala a odpudzovala zároveň. Tak veľmi chceli, aby s nimi splynula. Tak veľmi chcela, aby splynuli s ňou. „Oci,“ začala podvečer, keď sa mala konať párty, „šiel by si s kolegami z práce na niečo také…, no vieš,“ nevedela, ako to má povedať. Ocko ju objal a odvetil: „Na niečo také s tromi bodkami? Nie, nešiel. Rozhodni sa múdro, podľa svedomia.“ Helenu zalial rumenec. Ráno povedala dievčatám, že nikam nejde. Nie preto, že ju bolí hlava, alebo že jej to rodičia nedovolili. Povedala, že nepôjde, lebo sa tak sama rozhodla. Nechce robiť nesprávne rozhodnutia. A nech rozmýšľajú aj ony. Párty sa vraj nevydarila, prišla sotva polovica pozvaných a akurát sa stihli medzi sebou pohádať.
© Júlia Hubeňáková, 18. 8. 2013
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane!
Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.“ Lk 12, 49-53
