„Mám napísať esej na Jn 21, 1-14,“ lamentovala Justína, no nikto ju nepočúval. Ocka zhltol počítač aj s papučami, maminka piekla cookies a Mojmír vyrábal pre Inkiho nový tunel. Inki bol z toho úplne paf a Justínu úspešne ignoroval. Veď si ho ešte ponosí a pomojká. Aby ste vedeli, Inki je morské prasa, vlastne prasiatko a Mojmír je Justínkin starší brat. Biely papier pred Justínou priam svietil. Nie a nie sa zaplniť písmenkami. Inokedy jej to ide, dnes nie.
Apoštoli nechytili žiadne ryby, až k ním prišiel Ježiš, vtedy sa to podarilo. A aký to bol nášup. Ani nevládali vytiahnuť siete. Museli to byť poriadne veľké kusy. Justína sa podvedome začala usmievať. Predstavovala si, ako sa asi museli tváriť apoštoli, keď ťahali siete. Asi ako teraz Inky; boli celí bez seba. No hej, ale čo s tým, ako to dať na papier? Po chvíli uvažovania a premietania si celej situácie, uchopila Justína do ruky pero a začala ukladať prvé písmenká: „Pokiaľ viem, apoštoli boli rybári. Vedeli loviť ryby a predsa nič nechytili. Až potom, keď prišiel Pán Ježiš, ulovili obrovské množstvo rýb. Pokiaľ viem, Pán Ježiš nebol rybár …“
Ruka sa jej rozbehla po papieri a veľká A4 bola razom popísaná.
© Júlia Hubeňáková, 11.4.2013
Venované Justínke za veľkú mláku a celej rodine. Nech Vás žehná Pán 🙂
