Toto hovorí Pán: „Hľa, môj služobník, priviniem si ho; vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Vložil som na neho svojho ducha; právo prinesie národom. Nebude kričať ani hlučne volať, nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, bude uplatňovať právo. Nezoslabne, nezlomí sa, kým nezaloží právo na zemi. Na jeho zákon čakajú ostrovy.
‚Ja, Pán, som ťa povolal v spravodlivosti a vzal som ťa za ruku. Utvoril som ťa a zmluvou ľudu som ťa urobil, svetlom národov, aby si otvoril oči slepým, vyviedol väzňov zo žalára a z väznice tých, čo sedia v temnotách.‘“
(Iz 42,1-4.6-7)
Dnes sa veľa hovorí o ľudských právach a o (ne)vymožiteľnosti práva. Právo sa dá zjednať rôzne. Časté sú pokusy presadiť ho silou, násilím, vojensky. Ale takéto konanie sa stáva nezriedka bezprávím. V nedeľu Krstu Pána nám Lekcionár ponúka prvú zo štyroch Izaiášových piesní o Pánovom služobníkovi. Niektorí biblisti ju čítajú ako Božiu odpoveď na námietku Izraela, že jeho súd (hebr. mišpat – právo) unikol Bohu (Iz 40,27), inými slovami, že Boh im nezjednáva právo. Izaiáš prorokuje, že Boh dá skrze svojho služobníka právo nie len svojmu ľudu, Izraelu, ale dokonca aj ostatným národom. Skupina slovies zo záporom, ktoré charakterizujú konanie Pánovho sluhu, ukazuje, že nepôjde o presadzovanie práva podľa predstáv Izraela (nebude kričať, nebude hlučne volať, nebude počuť na ulici jeho hlas, nedolomí, nedohasí) a čisto ľudských kritérií. Uplatňovanie práva bude navonok nenápadné, ale vo svojej podstate účinné (nezoslabne, nezlomí sa).
Služobník nie je samozvaný, ale Bohom vyvolený a v dôvernom vzťahu s ním (priviniem si ho, mám v ňom zaľúbenie). Toto miesto je jediné v SZ, keď Boh v prvej osobe hovorí, v čom má zaľúbenie. Zároveň dostáva dar Božieho ducha a v tomto duchu uskutočňuje právo (pozri tiež Iz 11,1-2). Ohľadne rôznych možností identifikácie Božieho služobníka odporúčam prečítať si Úvod do Knihy proroka Izaiáša od prof. Heribana.
V druhej časti (nasleduje po vynechanom piatom verši) Boh oslovuje priamo svojho služobníka. Nachádzame tu kontrast medzi svetlom a tmou (svetlo, oči, slepí, temnota). Slepí aj väzni väčšinou sedia, jedni doslova, pretože ich slepota obmedzuje v pohybe, druhý obrazne, lebo im o voľnom pohybe bránia múry väzenia. K nim je poslaný Pánov služobník, aby ich osvietil, daroval slobodu a priniesol úľavu. Mt 12 cituje veľkú časť tohto čítania a je to jeho najrozsiahlejší starozákonný citát. Uvádza ho v kontexte mnohých uzdravení, ktoré robí Ježiš a tým ukazuje, aký vzácny je človek v Božích očiach.
Aj pri Ježišovom krste v Jordáne zaznieva niečo zo slov o Božom služobníkovi: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ (Mt 3,17) Nedeľa krstu Pána nám ukazuje naplnenie Izaiášovho proroctva v osobe Ježiša Krista a ustanovenie práva tým, že Boží Syn zobral na seba naše neprávosti.
© Jozef Kohut, 9.1.2013
Krst Krista Pána – komentár k prvému čítaniu
