Pán, Boh, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza môj sluch, aby som počúval ako učeník. Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil. Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou. Pán, Boh, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. On zatvrdil moju tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím.
(Iz 50, 4-7)
Na Kvetnú nedeľu v roku C sa číta úryvok z tretej (50,4-11) zo štyroch piesní o Pánovom služobníkovi, ktoré sa nachádzajú v diele Deutero-Izaiáša. Názov „piesne o Pánovom služobníkovi“ použil prvý krát biblista Bernard Duhm na konci 19. stor. Učenci sa rozchádzajú v názoroch, či mal Izaiáš na mysli konkrétneho jednotlivca alebo (ideálny) Izrael, resp. jeho časť.
Text sa začína idylickým obrazom učeníka, ktorý vystupuje v Božej autorite, ale veľmi rýchlo naráža na odpor nepriateľov. Jeho vonkajšie utrpenie naznačuje chrbát a vnútorné predstavujú líca a tvár. Pánov služobník trpí, ale nie je iba bezbrannou obeťou. K svojmu utrpeniu sa stavia aktívne tým, že nastavuje chrbát a líca.
Vo veršoch 8-11 nájdeme termíny „pravotiť sa, žalobca, odsúdi“. Poukazujú na kontext súdu, ktorým služobník prechádza. V starom Izraeli sa právny poriadok chápal ako súlad všetkých vzťahov medzi ľuďmi a v prírode. Keď sa poriadok narušil, bolo potrebné obnoviť ho súdom. Miestom súdu bola mestská brána. Úlohou sudcu v bráne nebolo v prvom rade potrestať vinníka, ale zjednať právo tomu, kto zažil neprávosť, aby sa obnovil narušený poriadok. Previnilec bol vystavený verejnej potupe. Keď trval na svojej nevine, musel ju dokázať.
V našom úryvku Pánov služobník „hrá v oslabení“. Matematicky stojí proti nemu presila. Ale jemu pomáha Boh a to je rozhodujúce. Myšlienku Božej pomoci podobne rozvíja aj Ž 54. V Novom zákone List Filipanom predstavuje Ježiša, ktorý prijal prirodzenosť sluhu (Flp 2,7) a Skutky apoštolov o ňom hovoria ako o Božom služobníkovi (Sk 3,13). Nevinne odsúdený, stojaci proti presile, berie si kríž. Obetovaním seba koná Boho-službu, ktorá je zároveň službou ľuďom. Je pre nás príkladom a prameňom sily a odvahy.
© Jozef Kohut 24.3.2013
