Ústrednou témou dnešného evanjelia je utrpenie. Všade na vôkol vidíme utrpenie a vnímame ho často aj v našich rodinách, v našom zamestnaní, v našej spoločnosti. Z ekonomického pohľadu možno hovoriť o utrpení, ktoré prináša nedostatok práce a materiálnych dobier. Človek chce mať istý životný štandard, čo je prirodzené. Chce vlastniť dom, auto, záhradu, možno pozemky, starožitnosti, zlato, diamanty, drahé kovy a podobne. Túži po tom, aby mohli všetko vlastniť. Každý vie, že sa stretávame s veľkou sociálnou nerovnosťou a exitujú obrovské rozdiely v bohatstve, čo prináša veľké utrpenie. Pozrime sa trocha do histórie. „Po druhej svetovej vojne, keď väčšina bohatých krajín začala zavádzať systémy sociálneho zabezpečenia, sa úroveň sociálnej nerovnosti podstatne znížila. Mnohé krajiny (hlavne škandinávske) poskytli každému rovnaký prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, čím sa im podarilo vytvoriť rovnaké príležitosti pre všetkých. Práve takýto prístup sa často označuje ako „švédsky model“ riadenia ekonomiky. No zvyšovať dane bohatým, aby sa následne mohlo viac peňazí vyplácať chudobným, samo osebe nestačí. Práve to vo veľkej Británii urobila labouristická strana, keď sa v roku 1997 dosala k moci. Počas prvej dekády jej vládnutia sa priemerný príjem slobodnej matky zvýšil takmer o 11 %. Aj napriek tomu sa sociálna nerovnosť v posledných desaťročiach viac prehlbuje. A čo je ešte horšie, štúdia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ukázala, že výška príjmu syna je úzko spätá s výškou príjmu jeho otca, čo naznačuje, že mladí ľudia nemajú veľkú príležitosť vymaniť sa zo sféry chudoby.“ (CONWAY, E. – Ekonómia 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať.) V tejto téme by sme mohli pokračovať ďalej. Ale predtým, ako si odpovedať na otázku, čo robiť dnes, je potrebné ísť hlbšie do histórie. Pretože v našej krajine neboli veľké fabriky, no nebola ani obrovská chudoba. Ľudia vyrábali výrobky, pretože sa predovšetkým živili poľnohospodárstvom a remeslami. Nebáli sa práce a predávali kvalitné výrobky. Čo tak nechať sa inšpirovať históriou a prestať vymýšľať systémy dotácií, ktoré so sebou prinášajú mnoho nezmyselnej byrokracie a dávajú úradníkom moc rozhodnúť tak v náš prospech ako v náš neprospech? Veď všetko čo budujeme a čím slúžime iným, nemôže stáť na rozhodnutí jedného človeka alebo malej skupiny ľudí. Milton Friedman sa vyjadril jasne: „Spoločnosť, ktorá uprednostňuje rovnosť pred slobodou, nedosiahne ani jedno. Spoločnosť, ktorá uprednostňuje slobodu pred rovnosťou, dosiahne vysoký stupeň oboch.“ Vytvárať prostredie na zmierňovanie utrpenia a sociálnej nerovnosti v našej krajine má „v rukách“ tak vláda, ako aj všetci ľudia. Vláda preto, že prijíma zákony, ktorými výrazne reguluje postavenie na trhu malých a stredných podnikateľov, ktorí sú budúcnosťou tejto krajiny. Ľudia preto, že ich kúpna sila, ktorá podporuje domácich malých a stredných podnikateľov, dokáže výrazným spôsobom zmeniť smerovanie krajiny. Utrpenie tu je, no nesmieme sa ho báť. Nikdy ho zo sveta neodstránime, ale môžeme výrazným spôsobom ovplyvniť jeho intenzitu.
© Jaroslava Kmecová, 15. 03. 2015
