Moja mama plakala,

najprv nechcela povedať, že prečo, ale potom to z nej ocko  dostal.“

„Niečo vážne?“

„Podľa mňa dosť. Jedna pani povedala o mojej mame, že doma nič nerobí, len sedí v kostole. Že ocko je doma za kuchárku, lebo jeho žena ani navariť nevie,… že je lenivá,… že…“

„Je to pravda?“

„Pravda je, že náš ocko varí veľmi dobre, je to jeho koníček. Ale dukátové buchty od mamy sú aj tak najlepšie. A stará sa o nás. A učí sa so mnou. A…“

„Takže tvoja mamka nesedí len v kostole?“

„Je pravda, že je tam často, lebo má na starosti výzdobu hlavného oltára, je to jej koníček.“

„Ktovie, možno preto ocko tak dobre varí, aby mamka mohla vyzdobiť oltár. Mimochodom, oltár zdobí nádherne, je pri tom veľmi šťastná a určite pri tom nesedí.“

„Ak nerátam svätú omšu, tak mamka v kostole priam pobehuje. Niekedy jej musím s vázami aj ja pomáhať.“

„Musíš?“

„Nemusím, rád jej pomáham.“

„Povedz mamke, nech sa netrápi pre jednu pani, za to, čo o nej povedala. Nech položí celé to poníženie, ktorého sa jej dostalo, na oltár.“

„Čo by si z toho mal?“

„Odmenil by som tvoju mamku, dal by som jej do duše radosť. Pochopila by, že je príjemné niesť takéto bremená.“

„Toto znamená byť tichý a pokorný srdcom?“

„Je to jedna z podôb.“

„Poviem jej, aby ti obetovala všetko, čo škaredé o nej jedna pani povedala. Že sa ti páči, keď má tiché a pokorné srdce.“

14. nedeľa v Cezročnom období
© Júlia Hubeňáková, 6. 7. 2014

V tom čase Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.

Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.

Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.

Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ Mt 11, 25-30