Mojžiš povedal ľudu: (6) „Ty si ľud zasvätený Pánovi, svojmu Bohu. Teba si Pán, tvoj Boh, vyvolil zo všetkých národov, čo sú na zemi, aby si bol jeho vlastným ľudom. (7) Pán sa k vám pripútal a vyvolil si vás nie preto, že by ste boli počtom prevýšili iné národy – veď ste najmenší zo všetkých národov –, (8) ale preto, že vás Pán miluje a zachováva prísahu, ktorou sa zaviazal vašim otcom. Preto vás vyviedol mocnou rukou a vykúpil ťa z domu otroctva, z ruky faraóna, egyptského kráľa. (9) Vedz teda, že Pán, tvoj Boh, je jediný Boh, verný Boh, ktorý zachováva zmluvu a milosrdenstvo do tisíceho pokolenia voči tým, čo ho milujú a zachovávajú jeho prikázania, (10) a tým, čo ho nenávidia, odpláca hneď a zničí ich, nebude odkladať; ihneď im vráti, čo si zasluhujú. (11) Preto zachovávaj prikázania, nariadenia a ustanovenia, ktoré ti ja dnes dávam, aby si ich plnil.“
Dt 7,6–11
Dnešné čítanie z Knihy Deuteronómium ponúka biblický základ pre uvažovanie nad tým, čo ukrýva Božie srdce. Mojžiš v úvode 7. kapitoly varuje Izrael pred zmiešaním sa s pôvodnými obyvateľmi kanaánskej krajiny, do ktorej vstupujú ako do Pánom zasľúbenej zeme. Božie srdce bije pre Izrael a jeho túžba je, aby ľud neupadol do modloslužby a neodklonil sa od viery.
Dôvody, prečo sa nesmú „zapliesť“ s miestnymi, sa nachádzajú hneď na začiatku nášho čítania vo v. 6: Izrael je zasvätený (hebr. qadoš) Pánovi; Boh si ho vyvolil (hebr. bachar); aby bol jeho vlastným (hebr. segullah) ľudom. Všetky tri výrazy hovoria o zvláštnom postavení Izraela. Pánovi patrí celá zem a stará sa o všetkých ľudí, ale pre Izrael „má slabosť“. Pripútanie sa Boha k Izraelu (v. 7) nevychádza z nejakých výnimočných kvalít tohto národa; skôr naopak. Boh si ho neobľúbil kvôli početnosti, vojenskej sile, či múdrosti. Mojžiš zdôrazňuje, že je najmenší, t. j. nepatrný, bezvýznamný. Z ľudského pohľadu zostáva vyvolenie Izraela zahalené tajomstvom Božej lásky.
Vráťme sa ešte k vyššie uvedenému slovu segullah. V hebrejskej Biblii sa nachádza iba osemkrát; šesťkrát (vrátane nášho textu) označuje Izrael; a dvakrát kráľovský poklad (Kaz 2,8; 1 Krn 29,3). Z toho sa dá usudzovať, že Izrael je vzácnym Božím vlastníctvom, jeho pokladom, resp. klenotom. Jedno české vydanie Písma v poznámke k prekladu výrazu segullah vo v. 6 uvádza význam najviac cenený ľud (Bible: Český studijní překlad). Tým zvýrazňuje osobnú rovinu vzťahu Boha k Izraelu. Boh ho neberie ako nejakú vec. Môžeme tu hovoriť až o rodinnom pute (Kolarcik, 52). Skutočne, Boh sa správa voči Izraelu ako starostlivý otec, a sú tu prítomné aj materinské črty.
V druhej časti čítania znie veľmi povzbudzujúco, že Boh zachováva zmluvu a milosrdenstvo až do tisíceho pokolenia voči tým, čo ho milujú (v. 9b). Už menej príjemné je počuť o Bohu, ktorý bez odkladania odpláca a ničí tých, ktorí ho nenávidia (v. 9b). Božia dobrota je rozvinutá v čase na celé stáročia. Jeho prísnosť a spravodlivosť sa sústreďuje na jeden okamih. Poukazujú na to tri slová z nášho lekcionára vo v. 10: hneď; nebude odkladať; ihneď. Je to rozdiel oproti Ex 20,5, kde sa uvádza, že Boh tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ho nenávidia. Naše čítanie dáva do úzadia myšlienku spoločenskej zodpovednosti za hriechy a vyzdvihuje osobnú zodpovednosť hriešnika (Weinfeld, 371).
Otázku vzťahu Božej spravodlivosti voči zlým a milosrdenstva voči dobrým v starozákonných biblických textoch riešia židovskí rabíni veľmi zaujímavým spôsobom; hovoria o božskom umení nájsť rovnováhu, aby vo svojej spravodlivosti nezničil svet, a aby jeho milosrdenstvo nespôsobilo, žeby ľudia vo svojej hriešnosti zničili sami seba aj svoj svet. V konečnom dôsledku vždy platí, že miera milosrdenstva je väčšia ako miera spravodlivosti (Zenger, 62). A to je dobrá správa aj pre nás.
Slávnosť Najsvätejšieho Ježišovho srdca poukazuje na tajomstvo Božej milosrdnej lásky, ktoré je ospievané v známych litániách prostredníctvom tridsiatich troch zvolaní. Paleta vlastností Ježišovho srdca je natoľko pestrá, že si každý určite nájde svoju obľúbenú farbu. V Kristovi spoznávame Božie srdce, ktoré tlčie pre každého človeka. Nech nás Božia spravodlivosť chráni pred sebazničením. A skúsenosť Božieho milosrdenstva nech nás robí odborníkmi na jeho srdce.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Ježiš, ty máš meno najkrajšie
Literatúra:
Bible: Český studijní překlad (Praha 2009).
KOLARCIK, M., Zmluvy v Starom zákone (Bratislava 1996).
WEINFELD, M., Deuteronomy 1–11 (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) V.
ZENGER, E., První zákon: Židovská bible a křesťanství (Kostelní Vydří 1999).
