Cirkev slávi Jánovo narodenie ako niečo sväté. Kým medzi svätými Otcami niet ani jedného, ktorého narodenie by sme oslavovali, Jánovo narodenie slávime a slávime aj narodenie Kristovo. Toto nemôže byť bez významu. A ak si aj nevieme dostatočne vysvetliť takéto vyznačenie, osožnejšie a cennejšie je premýšľať o ňom. Ján sa rodí z neplodnej starenky, Kristus z mladučkej panny.
O Jánovi sa neverí, že sa narodí, a otec onemie; o Kristovi sa to uverí, a počne sa z viery. Predložili sme, čo treba preskúmať, ohlásili sme, čo treba rozobrať. Ale toto som predostrel, aj keď nemôžeme či už pre nedostatok schopností alebo času preskúmať všetky záhyby takého veľkého tajomstva; lepšie vás poučí ten, ktorý hovorí vo vás, aj keď my nie sme pri vás, a vy s láskou myslíte na toho, ktorého ste srdcom prijali a stali ste sa jeho chrámami.
Zdá sa, že Ján tvorí akési rozhranie medzi dvoma zákonmi, Starým a Novým. Veď sám Pán svedčí, že je istým medzníkom: „Zákon a Proroci sú až po Jána Krstiteľa.“ (Lk 16,16; porov. Mt 11,13) Vo svojej osobe teda predstavuje Starý a ohlasuje Nový. Pretože predstavuje Starý, rodí sa z dvoch starcov, a pretože ohlasuje Nový, je už v živote matky vyhlásený za proroka. Ešte sa nenarodil a už sa radosťou zachvel v matkinom lone pri príchode svätej Márie. Už tam mal poslanie, poslanie skôr, ako sa narodil. Ukazuje sa, čí bude predchodca, skôr, ako by ho on videl. Sú to božské veci a presahujú mieru ľudskej krehkosti. Napokon sa narodí, dostáva meno a rozväzuje sa otcov jazyk. Uváž, čo sa tu stalo, lebo ide o obraz plnej skutočnosti.
Zachariáš mlčí a stráca hlas, až kým sa nenarodí Ján, Pánov predchodca, a vtedy sa mu hlas vracia. Čo iné znamená Zachariášovo mlčanie, ako tajomné proroctvo, pred Kristovým kázaním istým spôsobom skryté a uzavreté? Otvorí sa pri jeho príchode, stane sa jasným, keď príde ten, ktorého predpovedalo. Otvorenie Zachariášovho hlasu pri Jánovom narodení je to isté, čo roztrhnutie opony pri Kristovej smrti na kríži. Keby bol Ján zvestoval seba samého, Zachariášove ústa by sa neboli otvorili. Jazyk sa rozväzuje, lebo sa rodí hlas. Lebo keď už Ján zvestoval Pána, opýtali sa ho: „Kto si ty?“, odpovedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti.“ (Jn 1,21.23) Ján bol hlas. Ale Pán bol „na počiatku Slovo“ (Jn 1,1). Ján bol hlasom za istý čas, Kristus je večným Slovom od počiatku
Z Rečí svätého biskupa Augustína
(Sermo 293, 1-3: PL 38, 1327-1328)
