Narodenie Pána (omša vo svätej noci) – slovo k prvému čítaniu (Iz 9,1–3.5–6)

(1) Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo; nad tými, čo bývajú v krajine temnôt, zažiari svetlo. (2) Rozmnožuješ plesanie, zväčšuješ radosť. Jasajú pred tebou, ako sa jasá pri žatve, ako plesajú tí, čo sa delia o korisť. (3) Pretože lámeš jeho ťažké jarmo, brvno na jeho pleciach a palicu jeho utláčateľa ako v deň porážky Madiánčanov. (5) Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn; na jeho pleciach spočíva vláda a volajú ho: obdivuhodný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. (6) Jeho moc vzrastie a pokoj nebude mať konca na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve. On ho upevní a posilní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. To všetko vykoná horlivosť Pána zástupov.

Iz 9,1–3.5–6

Uprostred noci, keď slávime Narodenie Pána, nám bohoslužba ponúka čítanie z proroka Izaiáša. V úvodnom verši nachádzame dva výrazy, ktoré označujú tmu (hebr. chošek) a temnotu (hebr. calmavet). Jób rovnakými slovami charakterizuje podsvetie, ako krajinu tmy (chošek) a temravy (calmavet), z ktorej niet návratu (porov. Jób 10,21-22). Úvodné kapitoly Izaiáša sa niesli presne v takejto pochmúrnej nálade. Izrael opustil svojho Boha (1,4) a Boh zavrhol svoj ľud (2,6). Kráčanie v tme a bývanie v temnote (v. 1) naznačuje, že Izrael (resp. jeho časť) je mŕtvy a tento stav je nezvratný. Predsa však je náš text prežiarený svetlom.

Obraz krajiny ovládanej najhlbšou tmou (Bible: Český studijní překlad), nad ktorej obyvateľmi zažiari svetlo, ukazuje, že Boží ľud môže byť obnovený. Konkrétnu situáciu, ktorú mal Izaiáš pôvodne na mysli, dnes už nevieme úplne presne identifikovať. Text je všeobecný, chýbajú v ňom mená aj dátumy. Ale práve tým nadobudol nadčasový charakter a jeho posolstvo je otvorené pre každú dobu: Temné chvíle pominú. Existuje nádej (Watts, 174). Boh dokáže zmeniť stav, ktorý sa z ľudského pohľadu zdá byť bezvýchodiskový. Veľké svetlo spomenuté v prvom verši nášho čítania nie je iba krátky nočný záblesk, ktorý oslepí zrak, ale skôr východ slnka, ktoré svieti celý deň na cestu.

Narodenie dieťaťa; chlapčeka, o ktorom sa píše v 5. verši, vyvoláva v kresťanskom čitateľovi automaticky predstavu Ježišovho narodenia. Spojenie s udalosťami v Betleheme ešte viac umocňujú štyri symbolické mená. S ohľadom na Krista sa pýtame, kto iný by mohol byť nazvaný „obdivuhodný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja“ (v. 5). Biblisti upozorňujú na možnú ozvenu rituálu intronizácie egyptského faraóna, ktorý pri tejto slávnosti dostával nové mená (Blenkinsopp, 250). Avšak na rozdiel od nášho čítania ich bolo päť a mali inú formu. Hlavná odlišnosť spočívala v tom, že starozákonní proroci nezbožšťovali kráľa a neočakávali od neho blaženú dobu (Heller, 16).

Pri počúvaní Izaiáša vnímame, že to, čo hovorí, je o nás. Registrujeme tmu okolo seba a túžime po svetle a pokoji. Chceme zhodiť všetky ťažoby a tešiť sa zo života. Sloboda s radosťou majú v sebe čosi božské. Izaiáš vo svojom proroctve naznačuje cestu k ich dosiahnutiu. Človeku nestačia vlastné sily, preto mu prichádza pomoc zhora: „To všetko vykoná horlivosť Pána zástupov.“ (v. 6). Vianoce nám ukazujú, že Boh sa narodil do tohto sveta ako jeden z nás a priniesol so sebou všetko, čo potrebujeme pre blažený život. Ktosi raz paradox a hĺbku vtelenia Boha vyjadril takto: „Mnohí ľudia v dejinách sa chceli stať bohmi, ale bol iba jeden Boh, ktorý sa chcel stať človekom.“

Spolu s ďalšími, ktorí sa podieľajú na vzniku týchto biblických zamyslení, vám prajem požehnané a milostiplné sviatky Ježišovho narodenia 🙂 Pokoj, radosť, zdravie a silu slúžiť tomu, ktorý sa pre nás stal človekom.

Na našej stránke verbumdomini.sk si môžete prečítať zamyslenie k tomuto čítaniu z roku 2014 a tiež z januára tohto roku.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Mládežnícky zbor Krista Kráľa – V Betléme
Literatúra:
Bible: Český studijní překlad (Praha 2009).
BLENKINSOPP, J., Isaiah 1–39 (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XIX.
HELLER, J., Stezka ve skalách (Praha 2006).
WATTS, J. D. W., Isaiah 1–33 (Word Biblical Commentary; Nashville 2005) XXIV.