Vonku v ten deň lialo ako z krhly a navyše bolo chladno. Čľapkanica a zima, to nie je práve najvhodnejšia kombinácia na prechádzku. Škôlkari preto radšej ostali v teplúčku; opadané listy zo stromov nazbierajú inokedy. Dnes sa im v škôlke páčilo. Na obed mali dukátové buchtičky s vanilkovým krémom. Poniektorým by stačil aj samotný vanilkový krém, od ktorého boli celí umazaní. Mňam. Ale to krásne, čo sa udialo, sa stalo ešte pred obedom, vlastne ešte ráno, vlastne to celé začalo včera. Deti mali nakresliť, aký darček by si želali. Nesmelo to byť nič veľké, či drahé. Chlapci väčšinou kreslili autá, lietadlá, objavilo sa tiež pár psíkov a dokonca aj kôň. U dievčat prevládali bábiky, kabelky a sponky do vlasov. Jeden druhému nesmeli pozerať do výkresov, bolo to tajné. Pozerať sa smela iba pani učiteľka. Natálka si nechtiac (medzi nami, chtiac-nechtiac) všimla, že dievčatko, čo sedelo oproti, nakreslilo korálky z ružových perál. Bolo také sústredené a také zaujaté, že svet okolo prestal existovať. Pri kreslení si pomáhalo vyplazeným jazýčkom, uznanlivým pokyvkávaním hlavy a štrbavým úsmevom. Usmievalo sa celým telom. Ešte sa veľmi dobre nepoznali, veď do škôlky chodili sotva mesiac. Natálka sa tvárila, že nič. A teraz to príde. Dnes ráno si to dievčatko našlo v skrinke skoro také isté korálky, ako nakreslilo včera. Ba ešte krajšie. Ružové a s perleťou. Ani len netušilo, že dostalo korálky od Natálky.
© Júlia Hubeňáková, 6. 10. 2013
Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“
Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,‘ poslúchla by vás. Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď si poď sadnúť k stolu‘?
Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?
Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“ Lk 17, 5-10
