Poprední muži sa posmievali Ježišovi a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“ A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“
(Lk 23,35b-43)
Poprední muži nadhodili tému resp. dve témy. Prvou je zachraňovanie, spása. A skutočne slovo spasiť, zachrániť sa v týchto troch monológoch vyskytuje podozrivo často. Poprední muži ho použijú dvakrát, vojaci raz, rovnako aj prvý lotor. Čo je ešte zaujímavejšie, v jedinom dialógu – medzi druhým lotrom a Ježišom – sa toto sloveso nenachádza vôbec.
Druhou témou, ktorá je veľmi úzko spojená so zachraňovaním je titul židovského kráľa alebo ináč Mesiáša. Mesiáš znamená „Pomazaný“ (gr. Chrestos) a označuje „potomka kráľa Dávida“, ktorého Boh ustanoví „pomaže“ za kráľa svojou mocou a on znovu vybuduje kráľovstvo Izraela, v ktorom bude Boh zvrchovaným vládcom. Ježiša na kríži posmešne označujú za záchrancu, lebo ho považujú za neúspešného kandidáta na Mesiáša, ktorý nie je „pomazaný“ žiadnou mocou a nedokáže zachrániť ani seba, nieto ešte národ. Slovo „Mesiáš“ alebo „židovský kráľ“ sa tu vyskytujú tiež veľmi často. Poprední muži hovoria o „Božom Mesiášovi a vyvolencovi“, vojaci spolu s nápisom na kríži o „židovskom kráľovi“ a prvý lotor o „Mesiášovi“.
Paradoxne druhý lotor nespomína ani zachraňovanie ani Mesiáša. Tri posmievajúce monológy sa od jediného dialógu líšia tým, že druhý lotor vôbec nepreberá agendu popredných mužov, ako to urobili vojaci i prvý lotor. Vychádza z reality a nie z predsudkov. Visí na kríži spolu s prvým lotrom a vie prečo je tam. Vie, že je to spravodlivé. Od popredných mužov tento druhý lotor preberá len informáciu o tom, že Ježiš iných zachraňoval a to nebolo podľa neho nič zlé. Druhý lotor vidí, že Ježiš je len obeťou svojho „zachraňovania“. Vidí, že židovským kráľom asi nie je, ale keď pre nejaké kráľovstvo takto trpí, musí to byť dobré kráľovstvo. A preto prosí Ježiša, aby si na neho spomenul v jeho dobrom kráľovstve. Nie v židovskom kráľovstve , ale v Ježišovom.
A to je silná káva aj pre Ježiša na kríži. Ježiš paradoxne zachraňuje kajúceho a realistického lotra a vysvetľuje mu, že jeho kráľovstvo je rajom. Druhý lotor vsadil to posledné čo mal v rulete života na to najlepšie číslo aké si mohol vybrať a vyhral bank. Cenu si môže vybrať už za chvíľu. Ježiš mu totiž sľubuje, že už dnes. Toto Ježišovo „dnes“ je pozvaním vystúpiť z tieňa „popredných mužov“, „vojakov“ i „lotrov“ a uveriť, že Ježiš zachraňuje, aj keď sa tomu všetci „lotri“ posmievajú. Je to pozvánka byť „výnimočným lotrom“ resp. „lotrom – výhercom“
© Štefan Novotný 21.11.2013
