1 Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján 2 – hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci -, 3 opustil Judeu a odišiel znova do Galiley. 4 Pritom musel prejsť cez Samáriu. 5 A tak prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. 6 Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. 7 Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ 8 Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. 9 Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. 10 Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: »Daj sa mi napiť,« ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“ 11 Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? 12 Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“ 13 Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. 14 Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ 15 Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“ 16 Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“ 17 Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: »Nemám muža,« 18 lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“ 19 Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. 20 Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“ 21 Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. 22 Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. 23 Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. 24 Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“ 25 Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“ 26 Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“ 27 Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?“ Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“ 28 Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: 29 „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“ 30 Vyšli teda z mesta a šli k nemu. 31 Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“ 32 On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“ 33 Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“ 34 Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. 35 Nevravíte aj vy: »Ešte štyri mesiace a bude žatva?« Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! 36 Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač, aj žnec. 37 Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. 38 Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.“ 39 Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“ 40 Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. 41 A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. 42 A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“ 43 O dva dni odišiel stade do Galiley.
Bol som svedkom rozhovoru, v ktorom čerství vysokoškoláci a akurát zamestnaní hovorili o vzťahoch. Jeden z nich poznamenal, že keby jeho šéf umrel, alebo by sa mu niečo vážne stalo, uľavilo by sa množstvu ľudí…takej stovke minimálne. Druhý sa pridal a hovorí: „a vieš koľko ľudí by muselo v mojom okolí zomrieť, aby mne bolo fajn???“
Zaujímavý pohľad na život a vzťahy. Latentná neznášanlivosť vystupuje na povrch v mnohých sférach. Ak by sme tento postoj preniesli na Ježišovu dobu, potom by sa očakávalo, že Samaritáni budú prví, ktorých treba odstrániť. Veď je to zberba miešancov, čo zanechali pravú vieru a ustavične nám robia problémy. Samaritáni sa totiž so Židmi nestýkajú. Po babylonskom návrate robili Židom problémy s obnovou chrámu a Jeruzalema. V II. storočí pred Kristom sa postavili na stranu Sýrčanov, ktorí viedli vojnu proti Jeruzalemu. V roku 128 pred Kristom na oplátku Židia vypálili a zničili samaritánsky chrám na hore Garizim. Ideálne predpoklady na „legálnu“ vendettu… a to je len jedna skupina, ktorá by mala „zomrieť, aby mne bolo fajn“!
Aký neslýchaný je Ježišov postoj zoči voči staronovej mentalite. On musel prejsť Samáriou (v. 4). Musel, ale nie geograficky. Existovala aj iná cesta, cez Jericho a údolie rieky Jordán. Grécke dei – musieť je v Jánovom evanjeliu spojené s nutnosťou vyplniť Božiu vôľu (3:7, 3:14, 3:30, 4:4, 4:20, 4:24, 9:4, 10:16, 12:34, 20:9). Ježiš musí, lebo chce splniť vôľu Otca: mojím pokrmom je plniť vôľu toho, kto ma poslal (v.34). A čo je vôľa Otca????
A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. (Jn 3, 14-18a)
Ježiš sa teda náhli, aby sa mohol stretnúť s nenávidenými oponentmi, náboženskými diletantmi a neustálymi ohrozovateľmi židovského národa. Ježišovo „musí“ smeruje k stretnutiu so Samaritánkou. Čaká na ženu, aby s ňou viedol dialóg a nie polemiku, aby jej rozširoval horizonty a nie aby ju ponížil dokazovaním svojej pravdy. Dialóg a svedectvo je to, čím Ježiš priťahuje ženu k sebe! Riešenie problému nespočíva v eliminácii!
Izrael počas 40 ročného putovania púšťou sa mal naučiť jednu podstatnú vec.
1 Každé prikázanie, ktoré vám ja dnes dávam, máte náležite plniť, aby ste žili a rozmnožovali sa, vošli a vlastnili krajinu, ktorú Pán odprisahal vašim otcom. 2 A rozpamätúvaj sa na celú cestu, po ktorej ťa Pán, tvoj Boh, vodil štyridsať rokov na púšti, aby ťa pokoril, vyskúšal a zvedel, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať jeho príkazy, alebo nie. 3 Pokoril ťa a dal ti zakúsiť hlad; potom ťa kŕmil mannou, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že človek nežije len z chleba, ale že človek žije zo všetkého, čo vychádza z Božích úst. (Dt 8,1-3)
K tomu, aby som žil, a žil naplno, nestačí materiálne zabezpečenie ani moje vlastné predstavy! K tomu je nutné prijímať to, „čo vychádza z Božích úst“! V hebrejčine je zaujímavá slovná hra. Prikázania, ktoré dáva Boh micwah, je to, čo vychádza moca´ z Božích úst. A presne toto dáva život, toto sýti človeka. Je to Božie slovo, príkaz, vychádzajúci z Božích úst, ktorý sýti srdce človeka a napĺňa ho všetkým, čo potrebuje. Hlad na púšti mal otvoriť oči, aby hľadali ozajstné naplnenie. Je to základná skúsenosť Izraela a každého veriaceho.
Táto realita sa opakuje aj v Ježišovom osobnom živote. Pri pokúšaní mu ponúkne diabol, aby využil svoj vlastný potenciál a podľa vlastných predstáv. Premeň kamene! (Mt 4,3). V podstate: uskutočni svoje šťastie, svoje potreby podľa seba! A Ježiš odmietne citovaním práve spomínanej časti z Deutoronómia. On pravý človek a pravý Boh ide, aby pomáhal ostatným v ich hlade a smäde objaviť, čo sýti naozaj človeka.
Prináša dar – dorean tou Theou. Tento grécky výraz sa nachádza iba raz u Jána a práve na tomto mieste. Zdôrazňuje tak dar, ktorý sa dáva skrze Ježiša nielen Samaritánke ale všetkým!!!! Voda, ktorú dáva sám Ježiš!
Takto sa nám uzatvára dynamika celej udalosti. Ježiš musí ísť skrze nečisté a nepravoverné územie Samaritánov, musí sa zastaviť medzi nimi, aby ponúkol nečistým živú vodu, dar samotného Stvoriteľa. A je evidentné, že nejde o tečúcu vodu, ale o vzťah, ktorý uhasí každý existenciálny smäd či hlad: už veríme nie pre tvoje slovo, ale sami sme sa presvedčili (porov. vv. 39.42)
Je na mieste osvojiť si lekciu, ktorú nám dáva Ježiš. Hlad, ktorý zakúšajú naši súčasníci – nespokojnosť, hľadanie riešení, vzbury, zvláštne pohľady na vzťahy, na iné osoby, iné kultúry – je príležitosťou pre nás Ježišových učeníkov musieť ísť k nim a skrze dialóg a svedectvo ponúkať živú vodu: Ježiša! Ukázať, že nie eliminácie, ale vzájomné poznanie a prijatie Ježišovho postoja rieši všetko!
Róbert Jáger, 2017
