Dva životy
Cirkev pozná dva životy, ktoré jej Boh hlása a odporúča: jeden je vo viere, druhý vo videní. Jeden v čase putovania, druhý vo večnom príbytku; jeden v námahe, druhý v odpočinku; jeden na ceste, druhý vo vlasti; jeden v činnej práci, druhý v odmene nazerania.
Prvý predstavuje apoštol Peter, druhý zasa Ján. Prvý sa celý odohráva tu až do konca tohto sveta a tam sa končí. Druhý odďaľuje svoje naplnenie až po skončení tohto sveta, ale v budúcom svete nebude mať konca. Preto Pán povedal Petrovi: „Poď za mnou!“ (Jn 21,19) Ale o Jánovi: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho? Ty poď za mnou!“ (Jn 21,22)
Ty poď za mnou a podobne ako ja znášaj časné útrapy. On nech zostane, kým neprídem odmieňať večnými dobrami. Jasnejšie to možno povedať takto: Dokonalá činnosť, modelovaná podľa príkladu môjho umučenia, nech ma nasleduje. Začaté nazeranie nech zostane, kým neprídem, aby dosiahlo dokonalosť, keď prídem.
Krista nasleduje milujúca plnosť trpezlivosti, ktorá trvá až po smrť; no plnosť poznania, ktorá sa má zjaviť potom, zostáva, kým nepríde Kristus. Lebo tu, v krajine umierajúcich, treba znášať zlá tohto sveta, tam, v krajine žijúcich, budeme vidieť Pánove dobrodenia.
Keď hovorí: „Chcem, aby zostal, kým neprídem,“ neslobodno to chápať tak, akoby povedal: Aby zotrval, alebo: Aby sa udržal, ale: Aby čakal. Veď to, čo predstavuje Ján, nesplní sa teraz, ale keď príde Kristus. Keby sa však teraz nekonalo to, čo predstavuje Peter, ktorému hovorí: „Ty poď za mnou!“, neprišli by sme k tomu, čo očakávame.
Nech teda nik neoddeľuje týchto význačných apoštolov. Lebo v tom, čo predstavoval Peter, boli obaja; a v tom, čo predstavoval Ján, mali byť obaja v budúcnosti. Peter ako symbol nasledoval, Ján zostával. Ale vo viere znášali obaja prítomné zlá tohto biedneho života a obaja očakávali budúce dobrá večnej blaženosti.
A nielen oni, ale robí to celá svätá Cirkev, Kristova nevesta, ktorá má byť vytrhnutá z týchto skúšok a zachovaná pre tamtú blaženosť. Tieto dva životy sú zobrazené v Petrovi a Jánovi, každý v jednom. V skutočnosti obaja žili časný život vo viere a vo večnom živote sa budú obaja naveky tešiť v oblažujúcom videní.
Preto pre všetkých svätých, neodlučne patriacich ku Kristovmu telu, dostal Peter ako prvý z apoštolov kľúče od nebeského kráľovstva na zväzovanie a rozväzovanie hriechov a ovládanie tohto búrlivého života (porov. Mt 16,19). A pre všetkých svätých spočinul evanjelista Ján na Kristovej hrudi na získanie toho najintímnejšieho života v najpokojnejšom náručí (porov. Jn 20,20).
Lebo nielen sám Peter, ale celá Cirkev zväzuje a rozväzuje hriechy, a nie iba Ján sám pil zo žriedla Pánovej hrude to, čo potom prýštilo z jeho hlásania o Božom Slove, ktoré bolo na počiatku u Boha (porov. Jn 1,1), i všetko ostatné o Kristovom božstve a o trojici celého božstva vo vynikajúcej jednote. Tieto skutočnosti, na ktoré budeme v onom kráľovstve hľadieť z tváre do tváre, teraz, kým nepríde Pán, môžeme vidieť len nejasne, akoby v zrkadle (porov. 1Kor 13,12). Ale sám Pán rozšíril toto evanjelium po celom svete a dáva z neho piť všetkým svojim, každému podľa jeho schopností.
Z Traktátov svätého biskupa Augustína na Jánovo evanjelium, (Tract. 124, 5. 7: CCL 36, 685-687)
