Svätá rodina Ježiša, Márie a Jozefa nám dnes ukazuje, že ani oni neboli ušetrení ťažkých chvíľ. Prežívali radosti a starosti rovnako ako aj my dnes. Ako na rodinu pozerať z pohľadu ekonomiky? Čo nám dnes chce táto Svätá rodina povedať? Svätá rodina žila ako každá iná rodina. Nežili v prepychu, ale poctivou prácou si zarábali na živobytie k čomu vychovávali aj Ježiša. Táto rodina nám má čo povedať a rozumie všetkým rodinám bez ohľadu na to či trú núdzu, alebo žijú v prepychu. V každej rodine sa musia členovia vychovávať k zodpovednosti, k múdrosti a k pracovitosti. Preto túto úvahu začneme prečítaním si časti z rozprávky O troch grošoch (Zdroj: http://citajmedetom.pravda.sk/klasicke-rozpravky/clanok/19438-o-troch-grosoch/):
Kopal raz jeden chudobný človek pri hradskej ceste priekopy. A neviem, ako sa stalo, ako nie, dosť na tom, že sám kráľ voľaraz šiel po tej ceste a opýtal sa chudobného človeka: „Povedzže mi ty, môj drahý, akú máš plácu na deň za túto ťažkú robotu?“
„Ha, najjasnejší kráľu, ja mám na deň tri groše.“
Zadivil sa kráľ nad tým a opýtal sa ho, ako môže z tých troch grošov vyžiť. „Jaj, vaša jasnosť, čoby len vyžiť, to by ešte bolo ľahko, ale ja z tých troch grošov prvý vraciam, druhý požičiavam a iba na tom treťom sám žijem.“
Ale tu veru kráľ nerozumel, čo to znamená, trel si rukou čelo, že si rozhúta, čo by to, ako by to mohlo byť. No nevyhútal nič, len pekne-krásne priznal, že on veru nerozumie, ako by to mohlo byť, z troch grošov i vracať, i požičiavať, i vyžiť.
„Nuž, najjasnejší pane,“ povie chudobný človek, „to je takto! Chovám si otca už starého a nevládneho, tomu vraciam, bo on ma vychoval. Ale chovám i malého syna, tomu požičiavam, aby mi vrátil, keď ostariem. A na treťom groši aj sám potrebujem žiť.“
Svätý Jozef učil svojho syna remeslu. Učil ho opracovať drevo, vyrábať stoličky, domáce náradie a podobne. Učil Ježiša ako prácou sa má postarať o rodinu, seba a tiež zabezpečiť peniaze na zaplatenie daní. V dnešných rodinách sa zabúda na starých, bezvládnych a chorých členov rodiny. Zabúdame na vďačnosť voči nim za všetko čo nám dali a ako sa o nás starali, vychovávali nás a pomáhali nám, keď sme pomoc potrebovali. Zároveň zabúdame vychovávať deti k poslušnosti, vďačnosti, spravodlivosti, ochote pomáhať, snahe vzdelávať sa a pracovať. Rodičia často nevyžadujú nič od svojich detí. Neučia ich slušnému správaniu, zdvorilosti, ochote pomáhať, prekonávať svoju lenivosť, či rozvíjať svoje schopnosti. Všetko im uľahčujú tak, ako sa im dá. Ale takto svoje deti nepripravujú na reálny život. Život nie je jednoduchý a ľahký. Za každým úspechom sa ukrýva námaha a obeta, bez ktorej to nejde. Mnohí mladí ľudia nechcú pracovať za minimálnu odmenu, ale prečo? Veď aj Ježiš pracoval za minimálnu odmenu a neprestal pomáhať svojmu otcovi. Rodinnému rozpočtu veľmi pomôže každé euro. A tiež je tu ďalší dôležitý faktor – deliť sa. Zabudli sme už na rozprávku O troch grošoch. Jeden groš rodičom, jeden groš deťom a jeden groš pre nás. Rodičia často pracujú od skorého rána do neskorého večera. Zarábajú peniaze, aby mohli deťom kúpiť počítač, mobilný telefón, počítačové hry a podobne. Zabúdajú na to, že tieto veci sú síce potrebné, ale nie nevyhnutné. Podstatné je venovanie času svojim ratolestiam, hrať s nimi spoločenské hry, zobrať ich do prírody, rozprávať sa s nimi o vzťahoch, živote, hodnotách,… Veľkým nešťastím je, keď deti sú vychovávané v uzavretej detskej izbe alebo na ulici. Takéto deti sú náchylné na rôzne druhy závislosti, v ktorých sa snažia nachádzať to, čo im rodinné teplo neposkytuje. A tak rodičia vynakladajú finančné prostriedky na lekárov, nemocnice a špeciálne zariadenia. Častokrát plačú, že kde spravili chybu a je už neskoro. Nešťastnými sa stávajú aj muži a ženy, ktorí žijú bez uzavretia manželstva. Je to podľa nich v móde. Mnohí z nich majú takýto postoj preto, že sami prežili rozvod svojich rodičov. Ale je to takto správne? Takto žijúce partnerské dvojice s deťmi strácajú v prípade nepredvídaných životných situácií možnosť sociálnej podpory zo strany štátu: vdovské, sirotské,… Každá rodina má svoj kríž, ktorí musí niesť. Príklad máme vo Svätej rodine. Ani im sa nevyhli ťažké situácie, náročné dni, množstvo starostí, či neistota. Nikdy však neprestali sa spoločne modliť, vážiť si jeden druhého a zodpovedne pristupovať k životu odovzdanému do Božích rúk. Nech Svätá rodina je pre nás povzbudením, obohatením a vzorom pre naše rodiny.
© Jaroslava Kmecová, 23.12.2012
