Už zďaleka ich zbadal. Stáli za kostolným múrom a striehli na rovesníkov. Aj oni ho zbadali. Keď sa k ním priblížil, tváril sa, že ich nevidí.
„Tak čo, svätuškár, do kostola, do kostola…“ smiali sa, hoci nebolo čomu.
„Už tam chodia len babky a takí chudáci, ako si ty,“ predbiehali sa chalani v zosmiešňovaní.
„Zostaň s nami, tu je lepší vzduch a dačomu sa priučíš, trkvas,“ lákal ho najstarší z chlapcov.
Konečne prešiel okolo nich. Po chvíľke vošiel do kostola, ktorý ešte nebol vysvietený. Naschvál šiel skôr, aby sa nestretol s tými chlapcami, čo každú nedeľu striehli za kostolným múrom. Ani dnes sa to však nepodarilo. Nevadí. Keď vošiel do kostola, na chlapcov zabudol. Nad svätostánkom svietilo večné svetlo. Poklonil sa a v myšlienkach sa pomodlil. Ranné slnko dobiedzalo cez vitráž a jeden lúč ožiaril Kristovu tvár na kríži. Bola veľmi smutná. Pomaly do lavíc pribúdali ľudia. Neboli to iba babky, ale celé rodiny aj s malými deťmi. Pokým začala svätá omša, kostol bol takmer plný. Slnečný lúč z vitráže zmenil farbu a Kristova tvár znežnela.
O necelú hodinu začali ľudia z kostola vychádzať. Všimol si, že za kostolným múrom pribudlo ohorkov. Chalani už tam neboli.
© Júlia Hubeňáková
8. 3. 2015 3. pôstna nedeľa
Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“
Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“
Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“
Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“
Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.
Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku. Jn 2, 13-25
