(Keď Adam jedol zo stromu,) (9) zavolal ho Pán, Boh, a povedal mu: „Kde si?“ (10) On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, naľakal som sa, pretože som nahý, a skryl som sa.“ (11) Opýtal sa ho: „Kto ťa upozornil, že si nahý, ak si nejedol zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?“ (12) Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal za spoločníčku, dala mi zo stromu a jedol som.“ (13) Pán, Boh, povedal žene: „Čo si to urobila?“ Žena odpovedala: „Had ma naviedol a jedla som.“ (14) Tu povedal Pán, Boh, hadovi: „Pretože si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkými krotkými a divými zvieratami. Po bruchu sa budeš plaziť a prach hltať po všetky dni svojho života. (15) Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (20) A nazval Adam svoju ženu Evou, pretože bola matkou všetkých žijúcich.
Gn 3,9–15.20
Tretia kapitola Knihy Genezis sa začína predstavením hada; v texte čítame, že bol najviac ľstivý zo všetkých poľných zvierat (Gn 3,1). Znamená to, že ich v tejto vlastnosti prevyšoval. Hebrejčina používa na vyjadrenie ľstivosti adjektívum arum, ktoré však nemá čisto negatívny význam. V Knihe prísloví označuje slovo arum človeka, ktorý je opatrný (12,16), rozvážny (12,23; 13,16; 14,8), skúsený (14,15), bystrý (14,18), či prozreteľný (22,3; 27,12). Naopak Kniha Jób tým istým termínom označuje chytrákov (5,12) a prefíkaných ľudí (15,25). Čosi podobné poznáme z bežného života; mnohé veci sú neutrálne a závisí, ako ich použijeme. Napr. fyzickou silou sa dá ubližovať alebo ochraňovať; prostredníctvom internetu a sociálnych sietí možno znevažovať iných a nadávať alebo ohlasovať evanjelium a nádej.
V našom čítaní tento hebrejský výraz zvukovo korešponduje s ľudskou nahotou. Muž a žena očakávali, že keď ochutnajú ovocie zo zakázaného stromu, budú arum – bystrí, skúsení, ale namiesto toho zisťujú, že sú erom – nahí (Wenham, 72). Preto sa najprv spoločne pokúsia rozbehnúť zákazkové krajčírstvo s ponukou ekologických zásteriek vyrobených z figových listov (v. 7) a následne sa začína z ich strany hra na schovávačku (vv. 8.10). Do tejto zamotanej situácie zaznieva Boží hlas. Pán Boh postupne kladie mužovi a žene tri jednoduché otázky: Kde? (v. 9); kto? (v. 11); čo? (v. 13), ktoré by sa dali chápať ako súčasť vyšetrovania. Príbeh má však veľmi ďaleko od obrazu Boha-vyšetrovateľa. Boh veľmi dobre vie, čo sa deje v raji. Chce, aby sa ľudia vyjadrili, preto sa pýta a tým im vytvára priestor na reakciu.
Asi najviac nás v dnešný deň zaujímajú slová, ktoré Pán Boh adresuje hadovi. V ich druhej časti (v. 15) spoznávajú kresťania od čias prvých cirkevných Otcov tzv. protoevanjelium – predpoveď o Spasiteľovi Ježišovi Kristovi (Heriban, 859), synovi Márie. Všimnime si najskôr, že nepriateľstvo bolo ustanovené medzi hadom a ľuďmi, teda medzi tými, ktorí sa postavili proti Bohu (Dubovský, 159). Z toho vyplýva dobrá správa pre ľudstvo – medzi nami a Bohom nie je nepriateľstvo. Komplikovaná je iná záležitosť; v prekladoch Písma sa zvykne rozlišovať medzi rozšliapnutím hlavy hada a zranením päty ženinho potomstva, avšak v hebrejčine i gréčtine je to rovnaké sloveso, čo naznačuje, že sily sú na obidvoch stranách vyrovnané. Tradícia cirkvi správne pochopila to, čo vyplýva aj zo súvislostí celého rozprávania: pokušiteľ nakoniec nezvíťazí (Lohfink, 49). Navyše, had je prekliaty (v. 14), ale človek nie.
Dnešné starozákonné čítanie sa so slávnosťou Nepoškvrneného počatia Panny Márie spája cez postavu ženy. Popri mužovi má aj ona svoj podiel v príbehu hriechu. Úlohu zohráva tiež v príbehu spásy. Právom tu vidíme náznak Márie, ktorej Syn podstúpil smrť, aby ňou „zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla“ (Hebr 2,14). Nech v nás dnešná slávnosť prehĺbi vieru, nádej a lásku. Všetkým čitateľkám a čitateľom požehnaný deň.
Staršie zamyslenie k dnešnému čítaniu nájdete tu.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Peter Milenky – Mária
Literatúra:
Dubovský, P., Genezis (Trnava 2008).
Heriban, J., Príručný lexikón biblických vied (Bratislava 1998).
Lohfink, N., Studien zum Pentateuch (Stuttgart 1988).
Wenham, G. J., Genesis 1–15 (Word Biblical Commentary; Dallas 1987) I.
One Comment on “Nepoškvrnené počatie Preblahoslavenej Panny Márie – slovo k prvému čítaniu (Gn 3,9–15.20)”