z rozhovoru, ktorý si viedol so Samaritánkou.“
„Z čoho konkrétne?“
„Že z čoho! Predsa zo živej vody. Starká mi čítavala rozprávky, v ktorých sa písalo o živej vode. Ani som vtedy nedýchal, keď ňou princa pokropili a: ožil.“
„Ty si už živú vodu dostal, ale to si nemôžeš pamätať. Bol si len taký uzlík schovaný v perinke, keď si sa napojil na prameň živej vody.“
„Myslíš môj krst? Máme to natočené. Vystieral som vtedy rúčku z perinky, keď mi kňaz lial vodu na hlavu.“
„Napriahol si ruku ku mne.“
„To bolo vtedy v Duchu a pravde? Alebo čo to vlastne znamená, že sa máme Bohu klaňať v Duchu a pravde? Živej vode rozumiem – to je o tebe, ale v ´Duchu a pravde´ nerozumiem.“
„Tvoj krst bol v Duchu a pravde, úplne jednoznačne. Dáme ešte nejaký príklad?“
„Príklad napríklad je pre mňa to najlepšie.“
„Tak napríklad: urobíš dobrý skutok, napríklad kúpiš bezdomovcovi chlieb a povieš to celej triede a aj doma a večer sa nezabudneš pochváliť aj mne v kostole.“
„Už ďalej nemusíš hovoriť, už viem…, moja ľavá ruka nemusí vedieť, čo robí pravá a večer sa mám za bezdomovca v kostole pomodliť.“
„Áno, to je klaňanie sa Bohu v Duchu a pravde, bez pretvárky a kalkulovania. Napríklad. “
3. pôstna nedeľa
© Júlia Hubeňáková, 23. 3. 2014
Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia.
Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy.
Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.
Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“
Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“
Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“
Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať! Vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“
Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“
Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“
Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“
Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho. Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“ Jn 4, 5-15. 19b-26. 39a. 40-42
