dobre si to vymyslel s tými kľúčmi. Peter bol asi poctený, keď sa stal hlavným kľučiarom. Musí to byť to super, byť slávny, mať kľúče od všetkého; každý ťa obskakuje…“
„Nemysli si, že je to o sláve. Je to predovšetkým o veľkej zodpovednosti a najmä o pokore.“
„O pokore? To hovor deťom v škôlke. Peter je predsa prvý pápež a je slávny. Pozná ho takmer celý svet.“
„To je pravda.“
„Tak nehovor ani žartom, že je to o pokore.“
„Keby nebol pokorný, nebol by dostal kľúče.“
„Nezavážilo to, že bol odvážny?“
„Odvážny? Veď ma zaprel.“
„A že odťal sluhovi ucho, na to si zabudol?“
„To už mi je len hrdinstvo. Načo to bolo dobré?“
„Fakt je to o pokore?“
„Čo som urobil apoštolom pri Poslednej večeri?“
„Usadil si ich k stolu.“
„Nie. Čo robí pápež na Zelený štvrtok?“
„Už to mám! Umyl si apoštolom nohy a to isté robí pápež, umýva nohy kňazom.“
„Dokonca umyl nohy väzňom.“
„To je pokora?“
„To je pokora, to je láska, to je milosrdenstvo…, takí majú kľúče.“
„Ktovie, možno aj mne raz dáš, hoc aj úplne malý kľúčik.“
21. nedeľa v Cezročnom období
© Júlia Hubeňáková, 24. 8. 2014
Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“
Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“
„A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich.
Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“
Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.
A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.
Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“
Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš. Mt 16, 13-20
