Toto hovorí Pán, Boh: (21) „Ak sa hriešnik odvráti od všetkých hriechov, ktoré popáchal, a zachová všetky moje príkazy a bude konať podľa práva a spravodlivosti, určite bude žiť, nezomrie. (22) Nepripomenie sa mu ani jeden z hriechov, ktoré popáchal. Bude žiť pre spravodlivosť, ktorú konal. (23) Azda môžem chcieť smrť bezbožného, – hovorí Pán, Boh, – a nie aby sa odvrátil od svojich ciest a žil? (24) Ale ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a spácha zločin, podobný ohavnostiam, aké páchajú hriešnici, môže potom žiť? Nepripomenie sa ani jeden zo spravodlivých skutkov, ktoré robil. Zomrie pre svoju vierolomnosť, ktorej sa dopustil, a pre svoj hriech, ktorý spáchal. (25) Vravíte: ‚Nie je správne, ako koná Pán.‘ Počujte teda, vy z izraelského domu! Ja že nekonám správne? A nekonáte skôr vy nesprávne? (26) Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a pácha neprávosť, zomrie: zomrie pre neprávosť, ktorú spáchal. (27) Ak sa však bezbožný odvráti od svojej bezbožnosti, ktorú páchal, a koná podľa práva a spravodlivosti, zachráni si život. (28) Keď teda uzná všetky svoje neprávosti, ktoré popáchal, a odvráti sa od nich, určite bude žiť, nezomrie.“
Ez 18,21–28
Dnešné čítanie z proroka Ezechiela predstavuje spravodlivého a hriešnika. Podľa bežného chápania spravodlivý robí vždy všetko dobre a teší sa Božej priazni, kým hriešnik je odsúdený na zánik. No pozorný čitateľ si všimne, že Boh cez proroka dáva hriešnikovi nádej. O tom hovoria úvodné verše nášho úryvku: „Ak sa hriešnik odvráti od všetkých hriechov,… bude žiť.“ (vv. 21–22). Spravodlivému vzápätí zaznieva výzva na opatrnosť: „Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti,… zomrie.“ (v. 24). Uprostred nádeje pre hriešnika (vv. 21–22) a upozornenia pre spravodlivého (v. 24) je odhalené Božie srdce (v. 23); Boh nechce smrť bezbožného, ale aby sa obrátil a žil.
Výčitka, že Boh nekoná správne (v. 25), v sebe ukrýva dôležitú otázku: Aký je Boh, v ktorého veríme? Izraeliti v babylonskom zajatí mali problém prijať Boha s milosrdným postojom voči hriešnikom, ako ho prezentuje prorok Ezechiel v našom úryvku. Takýto Boh nezapadol do ich schémy nezmeniteľného údelu človeka (Allen, 279). Pritom Boh, ktorý dáva šancu nám, si zaslúži, aby sme my dali šancu jemu; a to je niečo, čo Izraeliti ešte neurobili. Odopierať Bohu možnosť odpúšťať hriechy a snahu o to, aby sa zlý človek zmenil, môže iba ten, kto si neuvedomuje, že súboj medzi dobrom a zlom sa neodohráva primárne kdesi vonku, ale v srdci každého jednotlivca. Spravodlivý a hriešnik nemusia byť nutne dve postavy, ale skôr dve tváre tej istej osoby. Záleží na tom, akou cestou sa človek vyberie.
V Božích očiach nie je nikto úplne spravodlivý, ale každý môže byť ospravedlnený (Ratzinger, 42). V tomto duchu čítame aj požiadavku odvrátiť sa od všetkých hriechov a zachovať všetky Božie príkazy (v. 21). Ľudsky je to náročné, ale Bohu je všetko možné. Uznať všetky svoje hriechy (v. 28), spozorovať ich a pomenovať je dôležitý prvok na ceste odpustenia. Pôstne obdobie nie je o tom, že sa máme utopiť v množstve svojich hriechov, ale o tom, že nás Boh ponára do svojho oživujúceho milosrdenstva. V dnešný deň, keď si zvlášť pripomíname Ježišovu smrť na kríži, ďakujme za dar vykúpenia a nechajme sa prežiariť lúčmi dobroty a lásky, ktoré vychádzajú z jeho otvoreného srdca.
Prajem všetkým požehnaný deň a ponúkam jedno staršie zamyslenie k posledným štyrom veršom dnešného čítania.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: ESPÉ – Vody živé
Literatúra:
ALLEN, L. C., Ezekiel 1–19 (Word Biblical Commentary; Dallas 1994) XXVIII.
RATZINGER, J., Cesta veľkonočným tajomstvom (Trnava 2006).
