Toto hovorí Pán: 2 „Vráť sa, Izrael, k Pánovi, svojmu Bohu, lebo si uviazol vo svojej neprávosti. 3 Pripravte si slová, vráťte sa k Pánovi a povedzte mu: ‚Odpusť všetku vinu, prijmi, čo je dobré, chceme splácať plodom svojich perí. 4 Asýrsko nás nezachráni; už nevysadneme na koňa a už nebudeme hovoriť o dielach svojich rúk: Naši bohovia, lebo sirota u teba nájde milosrdenstvo.‘ 5 ‚Vyliečim ich nevernosť, úprimne ich budem milovať, lebo sa môj hnev od nich odvrátil. 6 Budem pre Izrael ako rosa, kvitnúť bude ako ľalia, korene zapustí ako Libanon. 7 Jeho konáre sa rozrastú, nádherný bude ako oliva a voňať bude ako Libanon. 8 Vrátia sa a v mojej tôni sa usadia, pestovať budú pšenicu a rozkvitnú ako vinica, ktorá má chýr ako víno z Libanonu. 9 Efraim, čo chce ešte s modlami? Ja ho vyslyším a zhliadnem na neho. Ja som ako jedľa stále zelená. Odo mňa pochádza tvoje ovocie.‘ 10 Kto je múdry, nech to pochopí, kto je rozumný, nech to rozpozná! Lebo priame sú cesty Pánove a spravodliví po nich kráčajú; no vzbúrenci na nich zahynú.“
(Oz 14,2–10)
Bez ohľadu na to, či nás ohrozuje koronavírus alebo sme všetci zdraví; či nám chýba možnosť prijímať Eucharistiu alebo nám to je jedno; či chodíme na spoveď aj dvakrát za mesiac alebo iba raz v roku; či sme kňazi, zasvätené osoby, manželia, alebo slobodní; slová proroka Ozeáša sú adresované práve nám: „Vráť sa, … k Pánovi, svojmu Bohu!“ (14,2). A aby si niekto nemyslel, že jeho sa táto výzva netýka, tak Ozeáš ju hneď zopakuje ešte raz: „vráťte sa k Pánovi“ (14,3). S návratom Izraela, s jeho obrátením, bol vždy problém. Izrael sa totiž vo svojej histórii notoricky odvracal od Boha (porov. Varšo, s. 257).
Po prorokovej výzve k návratu (2–4) nasleduje Božia reč (4–9). Prvé slovo, ktoré Pán vyslovuje, určuje charakter všetkého, čo nasleduje: „Vyliečim ich nevernosť“ (14,5). Koľko pozitívneho náboja a nádeje má v sebe, keď pacient počuje z úst lekára, že bude vyliečený. Mnohí chorí v to dnes dúfajú, a my sa za nich vytrvalo modlíme. Boh uzdraví nevernosť Izraela. V hebrejčine sa za výrazom nevernosť nachádza odvrátenie, teda to spomínané notorické odvracanie sa od Boha. Na jednej strane je návrat výzva, ktorej sa majú zhostiť Izraeliti, na druhej strane je to Božia aktivita.
Ozeáš nám vlastne približuje dynamiku obrátenia, pokánia; je to aktivita človeka (čnosť), ale súčasne dar od Boha (milosť). Fascinujúca pre mňa osobne je Božia dôvera, ktorá vedie až k tomu, že Boh ako najlepší znalec (krehkosti) človeka povie: „Vrátia sa…“ (14,8). V Ozeášovi to je slovo milujúceho, ktorý verí, že jeho láska bude opätovaná.
Spomíname si na svoje vlastné obrátenie? Prišlo náhle, alebo bolo postupné? Poďakujme Bohu za dar obrátenia a vyprosujme ho ešte viac pre seba a pre iných. Nech Pán uzdraví všetko, čo je choré, aby sme mu mohli lepšie slúžiť.
Foto: Yøe Kovalík
Literatúra: Varšo, M. Ozeáš, Joel, Amos. Vivit : Kežmarok, 2015.
