Toto hovorí Pán, Boh: (1) „Krič mocne, neutíchaj! Rozozvuč svoj hlas ako poľnica a oznám môjmu ľudu jeho zločiny a Jakubovmu domu jeho hriechy. (2) Áno, deň čo deň ma hľadajú, chcú poznať moje cesty ako ľud, čo koná spravodlivo a práva svojho Boha sa nespúšťa. Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy, túžia po Božej blízkosti. (3) ‚Prečo sa postíme, keď to nevidíš, ponižujeme sa, a ty si nevšímaš?‘ A hľa, v deň vášho pôstu obchodujete a utláčate všetkých svojich robotníkov! (4) Postíte sa, no pritom sa škriepite a hádate a bijete päsťou zločinne. Nepostite sa už ako dnes, a váš hlas bude počuť na výsostiach. (5) Azda som si takýto pôst vyvolil, deň, v ktorý sa človek uponižuje? Vykrúcať si hlavu ako sítie, vrecovinou a popolom si ustieľať? Toto voláš pôstom a dňom milým Bohu? (6) A nie toto je pôst, aký som si vyvolil: rozviazať putá nespravodlivé, uvoľniť povrazy otroctva, zlomených prepustiť na slobodu a rozlámať všetky okovy? (7) Lámať hladnému svoj chlieb, bedárov bez prístrešia zaviesť do svojho domu? Ak uvidíš nahého, zaodej ho, a pred svojím blížnym sa neskrývaj. (8) Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a rana sa ti rýchlo zahojí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a Pánova sláva za tebou. (9ab) Vtedy budeš volať a Pán ti odpovie, budeš kričať o pomoc a on ti povie: ‚Tu som.‘“
Iz 58,1–9b
Pôstne obdobie sa ešte ani poriadne nezačalo a z úst proroka Izaiáša počujeme v liturgickom čítaní prekvapivé slovo: „Nepostite sa…“ (v. 4b). Skôr by sme čakali povzbudenie viac sa postiť, odriekať si jedlo, pitie a podobne. Kvôli úplnosti treba povedať, že prorok nezakazuje pôst ako taký – teda skutok veriaceho človeka, ktorý sa obracia k Bohu, – ale kritizuje spôsob, akým sa Izraeliti v daných okolnostiach postili. Problematická nie je kvantita, ale kvalita pôstnej praxe. Preto celá Izaiášova výpoveď znie: „Nepostite sa už ako dnes“ (v. 4b).
Pôst bol v Izraeli spočiatku súčasťou osobnej askézy. Neskôr, po páde Jeruzalema a zničení chrámu, sa do oficiálneho liturgického kalendára zaradilo viacero pôstnych dní, počas ktorých sa pripomínali tieto tragické udalosti (Blenkinsopp, 183). Na spoločné postenie a nárek nad stratou chrámu naráža aj náš text v treťom verši, ktorý cituje sťažnosť Izraelitov: „Prečo sa (toľko) postíme, keď to nevidíš, ponižujeme sa, a ty si nevšímaš?“ (v. 3a). Izraeliti jasne vnímajú, že množstvo pôstnych dní nezaberá a prirodzene si kladú otázku, prečo pôst neprináša očakávaný účinok v podobe Božej priazne.
Boh vo svojej odpovedi pranieruje viaceré skutočnosti, ktoré sú v jeho očiach s pôstom nezlučiteľné. Prvé je obchodovanie a utláčanie robotníkov (v. 3b). Pod obchodovaním sa nemyslí nakupovanie, ale skôr to, čomu dnes slangovo hovoríme „vlastný biznis“. Podľa gréckeho a latinského prekladu ide o hľadanie svojich túžob, resp. svojej vôle, teda o sebectvo. Kto myslí iba na svoj prospech, stáva sa necitlivým k druhým, najmä k podriadeným, či nižšie postaveným. Toho sa týka utláčanie robotníkov spomenuté v rovnakom verši. V nasledujúcom verši čítame: „škriepite (sa) a hádate a bijete päsťou zločinne“ (v. 4). Tu Pán Boh odsudzuje hrubé vyjadrovanie a vyhrážky, slovné aj fyzické násilie (v. 4).
Ako k spomenutým negatívnym situáciám medzi Izraelitmi vôbec došlo? Už sme spomenuli, že Izrael prišiel o chrám a bol podrobený nepriateľmi. Životné podmienky sa zhoršovali, rástlo napätie a všetci sa cítili neslobodne. Vysoké dane a poplatky viedli k tomu, že vyššie vrstvy začali vykorisťovať bežných ľudí. (Watts, 843). Bolo jednoduché použiť slabšieho, znevýhodneného, chudobného. To sú hriechy, z ktorých Boh usvedčuje svoj ľud (v. 1). Avšak Boh nikdy nezostáva len pri konštatovaní chýb, ale vždy ponúka aj východisko. Dnešné čítanie jednoducho upozorňuje, aby si každý upratal pred vlastným prahom, v najbližšom okolí.
Pravý pôst je, keď sa do chorej spoločnosti a vzťahov vnesie rešpekt, milosrdenstvo a láska. Táto úloha však nepatrí iba minulosti, ale je aktuálna aj pre súčasnosť. Usilujme sa, aby náš pôst prinášal dobro ľuďom, ktorých stretávame a vedľa ktorých žijeme.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Timothy – Prosím vstúp
Literatúra:
BLENKINSOPP, J., Isaiah 56–66 (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) 19B.
WATTS, J. D. W., Isaiah 34–66 (Nashville 2005) XXV.
