Milovaní, (3) podľa toho vieme, že sme poznali Ježiša, ak zachovávame jeho prikázania. (4) Kto hovorí: „Poznám ho,“ a nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet v ňom pravdy. (5) Kto však zachováva jeho slovo, v tom je Božia láska naozaj dokonalá. A podľa toho vieme, že sme v ňom. (6) Kto hovorí, že ostáva v ňom, má aj sám žiť, ako žil on. (7) Milovaní, nepíšem vám nové prikázanie, ale staré prikázanie, ktoré ste mali od začiatku: staré prikázanie je slovo, ktoré ste počuli. (8) A predsa vám píšem nové prikázanie, ktoré je pravdivé v ňom aj vo vás, lebo tma odchádza a už svieti pravé svetlo. (9) Kto hovorí, že je vo svetle, a nenávidí svojho brata, je ešte stále vo tme. (10) Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle a nie je preň pohoršením. (11) Ale kto nenávidí svojho brata, je vo tme a chodí vo tme a nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oči.
(1 Jn 2,3–11)
Poznať Boha je odveká ľudská túžba. Vnímame, že život je tajomstvo, ktoré nás presahuje a my doňho len pomaly dorastáme. Človek sa v hĺbke svojej duše vzpiera a odmieta uznať, že by neexistovalo niečo viac, čo by nášmu bytiu dávalo zmysel. Samotný projekt života nenápadne odkazuje na toho, kto ho vymyslel. Liturgické čítanie na piaty deň vianočnej oktávy je opäť z Prvého Jánovho listu a hovorí nie len o poznaní Boha (vv. 3.4), ale aj o ostávaní v Bohu, či inými slovami povedané o prebývaní v ňom (v. 6).
Kresťanský život sa neodohráva len v rozumovej rovine. Poznanie Boha je viac ako teória, ktorú sa treba naučiť a potom ísť na skúšku s obavou, či nás nevyhodia. V Jánovskej komunite boli takíto „teoretici“, ktorí tvrdili, že poznajú Boha. No oni sa nebáli „skúšky“, lebo sa považovali za bezhriešnych, ako sme o tom čítali včera. Ich omylom bolo, že popierali vtelenie Boha (2,22–23) a v dôsledku toho odmietali, že cez Ježišovu smrť Boh daroval večný život (Iskrová, 36). Poznanie Boha sa v nich nepretavilo na lásku k bratom a sestrám v spoločenstve.
Práve vzájomná láska veriacich je znakom poznania Boha a zostávania s ním. Milovať znamená byť vo svetle (v. 10). Ale vieme veľmi dobre, aká veľká výzva je žiť lásku – v manželstve, v rodine, všade tam, kde sme. Na jednej strane čítame o Božej láske, ktorá môže byť dokonalá, keď žijeme podľa Božieho slova (v. 5). V jánovskom ponímaní nám Boh ide v ústrety, aby sme výzvu lásky dokázali naplniť. My nie sme vo svetle, pretože milujeme; to vlastnými silami nedokážeme. Ak milujeme bratov a sestry, tak len z Božej milosti, lebo on nám daroval svetlo v Ježišovi (Brown, 289).
Aj počas tohoročných Vianoc sa Slovo stalo telom. Nech sa Božia výzva lásky stáva telom v nás.
Foto: Jozef Kovalík.
Literatúra:
BROWN, R. E., The Epistles of John (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XXX.
ISKROVÁ, D., Prvý Jánov list. In ISKROVÁ, D. et al., Úvod do Katolíckych listov Nového zákona (Ružomberok 2015).
