(1) Pán povedal Mojžišovi: (2) „Prehovor k celej pospolitosti Izraelových synov a povedz im: Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý. (11) Nekradnite. Neluhajte a nepodvádzajte svojho blížneho. (12) Nebudeš falošne prisahať na moje meno ani hanobiť meno svojho Boha. Ja som Pán. (13) Nebudeš potupovať svojho blížneho, ani ho nebudeš okrádať. Mzda nádenníka neostane u teba do rána. (14) Hluchému nebudeš zlorečiť a slepému nenastavíš prekážku, ale báť sa budeš svojho Boha. Ja som Pán. (15) Na súde nebuďte nespravodliví. Ani chudobnému nadŕžať nebudeš, ani sa nebudeš skláňať pred mocnými. Spravodlivo súď svojho blížneho. (16) Nebudeš osočovať ani ohovárať svojich súkmeňovcov. Nebudeš číhať na krv svojho blížneho. Ja som Pán. (17) Nenos vo svojom srdci nenávisť voči svojmu bratovi; napomeň ho, aby si sa neobťažil jeho hriechom. (18) Nepomsti sa a neprechovávaj hnev k synom svojho ľudu. Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Ja som Pán.“
(Lv 19,1–2.11–18)
Kto sa rozhodne čítať Písmo zaradom, ten sa pri prvých dvoch spisoch (Genezis a Exodus) rozhodne nenudí. Ťažkosti sa začínajú práve pri Levitiku, z ktorého je naše dnešné čítanie. Kniha Levitikus totiž ani zďaleka nepatrí medzi biblické bestsellery. V rámci Pentateuchu má však centrálne postavenie; je v srdci Tóry a to už je niečo, čo stojí za pozornosť a zamyslenie.
My, ľudia, nie sme svätí. Náš dnešný úryvok však hovorí, že sa svätými môžeme stať. Boh nežiada od Izraela nemožné, ale povzbudzuje k možnému: „Buďte svätí“ (v. 2). Téma svätosti sa v Písme prvýkrát vynára počas putovania púšťou cestou na Sinaj. Aj tam je svätosť spojená s Izraelom a je ovocím vzťahu s Bohom: „Ak zachováte moju zmluvu… budete mi kráľovským kňazstvom a svätým národom“ (Ex 19,5.6).
Izrael má potenciál byť svätým spoločenstvom. Pre nás to možno nie je lákavá predstava, lebo si myslíme, že svätosť je synonymom strnulosti, skostnatenia alebo nejakej sterility. Do týchto našich predstáv zaznieva hlas Boha, ktorý vraví o sebe, že je svätý (v. 2). K tomu navyše prispieva aj hebr. výraz pre svätosť kadoš, ktorý znamená oddelený. Ako keby všetko sväté (aj sám Boh) bolo oddelené a odtrhnuté od života.
Avšak ponúka sa nám aj iný pohľad na svätosť Boha a človeka. Boh je plný požehnania, v ňom a okolo neho pulzuje život, všetko žiari a prekypuje radosťou. Celé stvorenie vrátane ľudí, bolo na začiatku dobré. Človek sa vzoprel Bohu, začal veci (zne)užívať po svojom a došlo k „odsväteniu“. (Heller, 159–160). Preto Boh ponúka cestu obnovy, aby opäť zažiarila jeho svätosť v ľuďoch, v priestore aj v čase.
Otvárajme počas pôstneho obdobia svoje vnútro, svoje vzťahy aj svoj životný priestor Bohu. Nech nás privinie k sebe a nech sa v nás odráža svetlo jeho svätosti. Prajem všetkým požehnaný pôstny pondelok.
Foto: Jozef Kovalík.
Literatúra:
HELLER, J., Hlubinné vrty. Rozbory biblických statí a pojmů (Praha 2008).
