(8) Štefan plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom. (9) Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. (10) Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. (11) Podstrčili teda mužov, ktorí hovorili: „Počuli sme, že hovoril rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu.“ (12) Pobúrili ľud, starších a zákonníkov, zbehli sa, zdrapli ho a zaviedli pred veľradu. (13) Tu postavili falošných svedkov, ktorí hovorili: „Tento človek neprestáva hovoriť proti svätému miestu a proti Zákonu. (14) Počuli sme, ako hovoril, že Ježiš, ten Nazaretský, zborí toto miesto a zmení obyčaje, ktoré nám odovzdal Mojžiš.“ (15) Všetci, čo sedeli vo veľrade, uprene naňho hľadeli a videli, že jeho tvár je ako tvár anjela.
Sk 6,8–15
Vo veľkonočnom období je všetko nasmerované na zmŕtvychvstalého Ježiša. Aj postava prvomučeníka Štefana, ktorá sa nám asi viac spája s Druhým vianočným sviatkom, je veľkonočná, hoci sa objavuje aj mizne tak rýchlo ako betlehemská hviezda. V dnešnom úryvku zo Skutkov apoštolov ešte nepočujeme, čo Štefan hovorí o Ježišovi, to príde zajtra. Dnes máme pred sebou Štefana – muža činu.
Voľbe siedmich diakonov predchádzalo stanovenie kritérií; mali to byť osvedčení muži, plní Ducha a múdrosti (Sk 6,3). O Štefanovi sa vzápätí dodáva, že bol plný viery a Ducha Svätého (Sk 6,5). Na začiatku nášho čítania sa dozvedáme ešte, že bol plný milosti a sily (v. 8). Spoločným menovateľom všetkých týchto charakteristík je, že bol plný. Každá kresťanská žena aj kresťanský muž tu môžu nájsť inšpiráciu (Myslime aj na Máriu – milostiplnú 🙂 ).
Hovorí sa, že z plnosti srdca hovoria ústa. V súvislosti so Štefanom by sme mohli parafrázovať, že z plnosti srdca hovoria skutky. Jeho skutky sú spomenuté všeobecne, súhrnným spôsobom; robil veľké divy a znamenia (v. 8). Tie pochádzajú od Boha, ktorý Štefana naplnil. Azda by sme radi poznali podrobnosti. Ale tu nejde o vyhľadávanie senzácií. Autor Skutkov sa vyjadruje veľmi stroho, aby zažiarila podstata – že nešlo o nejaký jednorazový skutok. Štefan bol schopný (vytrvalo) konať Božie skutky.
Aj my máme a môžeme konať Božie skutky. Schopnosť aj záväzok vychádzajú z toho, že Boh konal v našich životoch. Pravdepodobne nerobil veľké senzácie. Ale lásku, pokoj, odvahu, vytrvalosť, odpustenie (každý si môže doplniť svoje…) môžeme jednoznačne zaradiť medzi divy a znamenia, ktoré spôsobuje Boh.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Timothy – Po tebe túžim viac
One Comment on “Pondelok po 3. veľkonočnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Sk 6,8–15)”