(12) Pán hovorí: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom; (13) srdcia si roztrhnite, nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu. Veď on je dobrotivý a milosrdný, zhovievavý a veľmi milostivý a zľutúva sa v nešťastí.“ (14) Kto vie? Možno zmení svoje rozhodnutie a odpustí nám a zanechá po sebe požehnanie na obetu a nápoj Pánovi, vášmu Bohu. (15) Trúbte na Sione, vyhláste pôst, zvolajte pospolitosť! (16) Zhromaždite ľud, posväťte zástup, zvolajte starcov, zhromaždite deti i tie, čo sajú prsia; ženích nech vyjde zo svojej izby a nevesta zo svojej komôrky. (17) Kňazi, Pánovi služobníci, nech plačú medzi predsieňou a oltárom a nech hovoria: „Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo; nech nepanujú nad ním národy.“ Prečo by sa malo vravieť medzi národmi: „Kdeže je ich boh?“ (18) A Pán sa rozhorlil za svoju krajinu a zľutoval sa nad svojím ľudom.
Joel 2,12–18
Veľký pôst sa v bohoslužbe slova na Popolcovú stredu začína výzvou k obráteniu. Prorok Joel v dnešnom prvom čítaní volá: „Obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.“ (v. 13), ale v jeho hlase sa v skutočnosti ozýva Božie volanie: „Obráťte sa ku mne…“ (v. 12). V uvedenom slove je pre nás sústredený program nasledujúcich štyridsiatich dní. Pozrime sa teraz bližšie, čo má Joel na mysli, keď hovorí o obrátení.
Obrátenie bežne spájame s previnením; ten, kto zhrešil, sa má obrátiť, aby nezahynul vo svojom hriechu. Avšak pred výzvou na obrátenie nespomína prorok vo svojom spise vinu, ani ľud nie je vyzvaný, aby sa od niečoho konkrétneho od-vrátil. (Varšo, 316). Najhlbší dôvod obrátenia je iný. V prvej kapitole knihy sa obrazným spôsobom opisuje katastrofa, ktorá zasiahla celú krajinu (1,4–13). Je vyhlásený mimoriadny stav. Pôst a zvolanie zhromaždenia (1,14) signalizujú, že doterajší bežný chod života sa kvôli veľkému nebezpečenstvu musí zastaviť (Varšo, 292).
Joel ukazuje, že tou dramatickou situáciou je príchod Pánovho dňa (1,15.2,1). Pánov deň sa netýka len Izraela, ale zasahuje celú zem aj všetko, čo je nad ňou, čiže nebo, slnko, mesiac, hviezdy (2,10). Sám Boh prichádza ako veliteľ na čele silného vojska, ktoré stojí pripravené, aby po vydaní rozkazu zaútočilo. Vo verši, ktorý bezprostredne predchádza nášmu čítaniu, sa skutočne aj spomína Pánov hlas (2,11). Ale namiesto očakávaného povelu zaútočiť zaznievajú slová dnešného čítania. Nie vojsko dostáva príkaz na zničenie Izraela, ale Izraelu znie výzva k obráteniu, pričom Boh mu ponúka záchranu a osobnú blízkosť (Varšo, 313).
V týchto intenciách môžeme pristúpiť aj k začínajúcemu sa pôstnemu obdobiu. Celý pôst má smerovať k Pánovmu dňu; k veľkonočnej nedeli Ježišovho zmŕtvychvstania. K tomu patrí určite aj odvrátenie sa od hriechov. Ale Joel nás učí obrátiť sa k Bohu kvôli nemu samému (Varšo, 316). Počas budúcich týždňov sa skúsme viac zamerať na to, čo môžeme a čo sa dá, než na to, čo sa nedá. Prehlbujme si osobný vzťah s Bohom a nech nás posilňuje vedomie, že keď sme v pôstnom období, Veľkonočná nedeľa nemôže byť ďaleko.
Všetky čitateľky a čitateľov zahŕňam do modlitby a vyprosujem požehnaný pôstny čas.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Kapucíni – Pán je so mnou
Literatúra: VARŠO, M., Ozeáš, Joel, Amos (Kežmarok 2015).
