„Starká, môžem sa ťa niečo spýtať?“ zanôtila svojím spevavým hláskom malá.
„Pravdaže, zlatko, ja budem žehliť a ty sa pýtaj,“ pristala starká.
„Akoto, že si stále pokojná, že sa stále usmievaš a že máš vo svojej izbe vždy tak útulne? Už si sa taká narodila?“ začala riešiť veľký problém malá.
Starká sa usmiala ešte viac, ako mala vo zvyku, vyžehlila utierku a pohľadom sa dlho vpíjala do vnučkiných nevädzových očí. Až po chvíľke pomaly a rozvážne odpovedala.
„Keď som bola malá, bola som rovnaké šidlo, ako ty. Ak nie väčšie.“
„Šidlo?“
„Hej, taký vrtichvost. Neposedná, nezbedná, riadny huncút,“ zasnila sa starká.
Malej sa páčilo, že starká sa na ňu podobá.
„Keď som vyrástla, pochopila som, že napriek všetkému, každý deň som bližšie ku koncu.“
„K akému koncu?“ nechápala malá.
„Každý deň som bližšie k Bohu. A odvtedy sa akosi viac snažím byť pokojná, milá k ľuďom a poriadkumilovná. Človek nevie, kedy z toho sveta odíde, tak nech po mne neostane neumytý riad, či hnev v srdci. Rozumieš?“ spýtala sa starká.
Tentokrát sa zamyslela malá a až po chvíľke pomaly a rozvážne odpovedala: „Vieš čo, starká, ty si sa podobala na mňa, keď si bola malá, ale to nič nie je. Ja sa chcem podobať na teba, keď budem veľká,“ zakončila filozofickú debatu a išla si robiť domáce úlohy.
© Júlia Hubeňáková, 15. 11. 2015 33. nedeľa v Cezročnom období
Ježiš povedal svojim učeníkom: „V tých dňoch, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba.
Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi.
Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.
Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.“ Mk 13, 24-32
