Joooj, keby už tak boli; hoc aj zajtra. Ráno sa zobudiť a mať fajront. Alebo ešte lepšie, zobudiť sa rovno na obed a mať fajront.
Ešte sa párkrát vyspia a potom konečne prídu. V hlavách je už všetko nachystané, na papieri tiež, do poslednej bodky. Boli aj pôsty, aj modlitby, aj zháňanie peniažkov na krásne prázdniny. Lebo aj za prázdniny sa dá modliť.
Duch Svätý sa nechal počuť a oni to zachytili. Už pekných pár rokov prežívajú nádherné prázdniny v zabudnutých dedinkách pri Slovákoch v Rumunsku. Hrajú sa s deťmi, stretávajú sa s mladými i staršími, navštevujú ľudí po domoch. Hovoria im o dobrom Bohu, spolu sa modlia, spievajú a zvestujú im veľkú radosť: že Boh každého z nich nekonečne miluje. Niesť Krista, niesť Lásku, také je ich heslo.
Žijú v opustenom domčeku bez vody a kanalizácie, no predsa sa kúpu vo vani; čo na tom, že vaňa je na dvore a vodu do nej nosia vo vedrách, aspoň je veselo.
Len jednému zatiaľ neporozumeli. Zakaždým, keď sa s plačom vracajú domov, nevedia, kto koho viac obohatil, či oni rumunských Slovákov, alebo naopak. Lebo oni sa pri návrate cítia veľmi, ale fakt že veľmi bohatí.
Venované spoločenstvu ChristoForus pri UPC sv. košických mučeníkov v KE.
© Júlia Hubeňáková , 31. 5. 2015 Najsvätejšej Trojice
Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali.
Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.
A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ Mt 28, 16-20
