Predvianočné obdobie u byzantských katolíkov, teda gréckokatolíkov, začína 14. novembra na sviatok apoštola Filipa. Aj preto sa zvyklo toto obdobie nazývať „filipovka“. Trvá 40 dní a jeho charakteristikou je ústredný motív vtelenie Slova, narodenie Božieho Syna v tele. V tomto období sa slávia pamiatky prorokov, praotcov a otcov, ba i niektorí apoštoli – celé generácie ľudí, ktorí očakávali, predpovedali alebo svojím vlastným životom predobrazovali príchod Záchrancu. Do tohto obdobia spadajú aj mariánske sviatky – Vovedenie Bohorodičky do chrámu a Nepoškvrnené počatie Bohorodičky sv. Annou. V liturgických textov, zvlášť od 21. novembra vystupuje do popredia myšlienka Slova, ktoré prichádza do jaskyne a rodí sa v lone panny, ktorá muža nepoznala.
Spiritualitu tohto obdobia výstižne pomenuje oslavný hymnus utierne – irmos: Krista narodeného oslávte! Krista z nebies vitajte! Kristus je na zemi, povzneste sa! Nech celá zem velebí Pána. Ľudia radostne jasajte, lebo tak sa preslávil! Je to teda čas zameraný na Krista, ktorý prichádza a je medzi nami. Viac, než nostalgická spomienka jeho niekdajšieho telesného narodenia, je toto obdobie charakterizované jeho stálou prítomnosťou v Slove a v Eucharistii. Kristus prichádza, rodí sa…spievajú a modlia sa gréckokatolíci, aby zvýraznili Ježišovu túžbu nanovo vstúpiť do života každého z nás. Je to teda obdobie prijímania Slova, stíšenia, načúvania prorokom a praotcom – Abrahámovi, Izákovi, Jakubovi… aby ich skúsenosť a slová formovali nás samých. Aby sme si osvojili cestu prijatia Spasiteľa, ktorý sa chce narodiť do tvojho i môjho života.
