Peťo s otvorenými ústami počúval príbeh z evanjelia, keď Ježiš zobral na vrch okrem neho aj jeho dvoch najlepších kamarátov, Janíka a Kuba. Kráčali na kopec za ich dedinou. Janík, ten sa má, držal Ježiša za ruku; aj on by sa ho chcel takto držať, ale už je veľký. Na kopci si posadali a Ježiš si kľakol. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. Pánečku, ešte také čosi nikdy nevidel. Tak nejako si to predstavoval, pokým pán farár čítal evanjelium. Usmieval sa. Aj Janík a Kubo sa začali usmievať, hoci nevedeli prečo. Keď to zbadala jedna pani, štuchla Peťa do chrbta, aby nevyrušoval. Och, škoda, tak dobre im bolo na tom kopci, aj by tam zostal. Už však opäť sedel v lavici a zdalo sa mu, že iba preňho z ambóny zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ Peťo sa opäť usmial a úplne tichúčko zašepkal: „Yes.“
© Júlia Hubeňáková, 20.2.2013
